pletenie

spôsob spájania vláken, nití, prútov a iných prvkov krížením a krútením alebo tvorbou očiek a slučiek. Pravdepodobne aj na území Slovenska boli postupy spletania lyka, stebiel tráv, pásov kože a i. známe už v staršej dobe kamennej. Pletením sa zhotovovali predmety dennej potreby (nádoby, koše, sitá, rybárske pletené nástroje, drotárske výrobky), využívalo sa v staviteľstve (pletené steny a štíty budov, ploty), pri úprave účesov, pri zhotovovaní obuvi, odevov (pásy, čepce a i.) a iných druhov textilu a textílií (napríklad čipky). Pletené štruktúry sa tvorili buď zo skupiny rovnobežných prvkov, napnutých prípadne v podobe osnovy, ich krížením, krútením (napríklad pletenie textilu z nití na krosienkach) alebo pravouhlým krížením dvoch skupín prvkov (pletenie košov z konárov, pletenie textilu z nití na forme – zápästková technika, paličkami na podložke a i.). Z tohto spôsobu pletenia vzniklo tkanie ako samostatná textilná technika. Pri pletení sa pracovalo aj s jedným prvkom: špirálovým skrúcaním prameňa stebiel slamy sa plietli slamenice, z očiek sa tvoril z nití textil pletením na ihliciach a háčikom. Techniky pletenia sa v tradičnej kultúre používali pri výrobe textilu a predmetov z prútia, šúpolia, lubov aj v 2. polovici 20. storočia.