Perún

(Parom)
pravdepodobne najvyšší boh panteónu starých Slovanov; boh búrky, hromu a blesku, uctievaný ako nositeľ životodarnej vlahy, v predstave ktorého sa spájali aj črty slnečného božstva. Medzi najstaršie zmienky dokladajúce u Slovanov vieru v hromovládne božstvo patrí správa Prokopia z Caesareie zo 6. storočia. Najčastejšie písomné doklady o ňom sú z oblasti východných Slovanov, kde sa o Perúnovi zmieňuje Povesť vremennych let ako o božskom ručiteľovi ruských zmlúv s Byzanciou (spolu s Velesom), na ktorého prisahala ruská strana. V podmienkach Kyjevského štátu Perún nadobudol charakter oficiálneho patróna vládnucej spoločenskej vrstvy a uctieval sa ako symbol štátnej moci. Po prijatí kresťanstva boli pohanské modly Perúna zničené a jeho kult začal upadať. Úcta k nemu pretrvávala ešte počas mnohých ďalších storočí, o čom svedčia cirkevné traktáty a iné písomné pramene z 11.–16. storočia. Na Slovensku sú i dnes časté výroky: aby ťa Parom vzal; sto Perúnov ti do duše a podobne. Pod vplyvom kresťanstva prešli mnohé charakteristické črty Perúna (najmä v pravoslávnom kulte) na proroka Eliáša – Iľju hromovládcu.