písaný folklór

rozmanité druhy písanej ľudovej slovesnosti. Autori textov sa nezriedka inšpirovali inými slovesnými žánrami (ľúbostné, žartovné, duchovné piesne, príslovia, porekadlá), ale väčšina vznikla priamo ako písaný text s vlastnou kompozičnou metódou a svojráznymi výrazovými prostriedkami. Text máva podobu oznámenia, sentencie, výroku, hesla, často je veršovaný. Takéto útvary nachádzame najmä v starých listoch, blahoprajných telegramoch, na náhrobníkoch v podobe epitafov, veršované venovania sa písali do detských pamätníčkov alebo na zadné strany fotografií. Písaný folklór úzko súvisí s ľudovým výtvarným prejavom (kaligrafia písma, výzdoba nápisov, listov). Niektoré druhy písaného folklóru sa postupne prestali používať v polovici 20. storočia (nápisy na domoch, náradiach, nábytku, zdobené veršované ľúbostné listy), iné pretrvávajú v rôznej miere do súčasnosti (nápisy na veľkonočných vajíčkach, náhrobné epitafy, blahoprajné telegramy, veršované gratulácie k jubileám prostredníctvom rozhlasu a iných médií).