piliarstvo
remeselná a továrenská výroba reziva pozdĺžnym rozrezávaním kmeňov stromov – guľatiny. Koncom 19. storočia zásluhou rozšírenia gátrových píl, dostatku dreva a lacných pracovných síl bolo na Slovensku 375 píl, zamestnávajúcich 5 913 robotníkov. Píly sa sústreďovali v Spišskej, Trenčianskej, Zvolenskej, Turčianskej, Liptovskej a Šarišskej župe. Veľký impulz dala rozvoju piliarstva výstavba železníc, vrátane lesných úzkokoľajných železníc, pretože export dreva a piliarskeho tovaru bol dovtedy obmedzený spravidla len na dopravu plťami po vode. Roku 1920 bolo zo 458 píl 62,6 % vodných a 35,8 % parných. Roku 1930 zo 662 píl tvorili 36,6 % píly vodné, ostatné mali parný, turbínový pohon, alebo pohon spaľovacím motorom. V piliarstve vtedy pracovalo 11 939 robotníkov. Od konca 19. stor. poskytovalo piliarstvo početnej vrstve roľníckeho obyvateľstva v horských oblastiach doplnkové sezónne zamestnania v drevorubačstve a povozníctve (furmanstve), ktoré sa miestami stalo jeho hlavným zamestnaním.
Budova valašskej píly (s jednoduchým listom na pílenie dreva) z Kaľamenovej (okr. Turčianske Teplice). Prevzaté z príspevku Hanula, P: Mlyn a píla z usadlosti v Kaľamenovej - osada Černakov. Zborník Slovenského národného múzea, roč. 67, 1973, Etnografia 14, 98.
AutorMichal Kaľavský
Pozri aj
Literatúra
Hanula, P.: Mlyn a píla z usadlosti v Kaľamenovej - osada Černakov. Zborník Slovenského národného múzea, roč. 67, 1973, Etnografia 14, 83 - 106.
Hanušin, J.: Staré píly a piliarstvo na Slovensku. In: Zborník lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea, roč. 10, 1979, 7 - 72.