peshttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/pes.jpg744690Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
pes
mäsožravec z čeľade psovitých (Canidae). Najstaršie domáce zviera využívané na stráženie domu a dvora, na ochranu a usmerňovanie (zavracanie) paseného dobytka; symbol vernosti, ostražitosti, ušľachtilosti. Aby bol pes ostražitý a zostal ostrý, nemal dostať med, na Vianoce mal zožrať cesnak alebo osie hniezdo zapečené v posúchu. Z jeho správania sa predpovedalo počasie (pršať napríklad malo, ak pes žral trávu), robili ľúbostné veštby (v niektorých momentoch istých dní počas adventu, napríklad po zatrasení plota pred východom slnka na deň Ondreja, brechanie psa určovalo časť dediny, do ktorej sa dievča vydá). Psovi sa pripisovalo spojenie so svetom mŕtvych: silným brechaním mohol na čas odohnať smrť a odvrátiť skon chorého; keď videl alebo cítil smrť, zavýjal s hlavou sklonenou k zemi; ak vyhrabal pri dome jamu, niekto mal v ňom zomrieť; ak psi zavýjali, mal byť v obci skoro požiar; hádka v dome, vojna či nešťastie mali nastať, ak pes držal hlavu vzpriamenú hore. Ako čierny alebo biely pes sa ukazoval mŕtvy človek, oznamujúci blížiace sa úmrtie v rodine. V podobe čierneho psa sa mal zjavovať aj zmok (rarášek) alebo čert. Na začiatku 20. storočia sa napríklad na západnom Slovensku verilo, že čierneho psa využívajú bosorky na škodenie ľuďom: podľa poverových rozprávaní z Chorvátskeho Grobu stával takýto pes o polnoci za dedinou na mostíku a dlábil (dusil) pocestných. Termín psie dni, kanikuly (z latinského názvu súhvezdia Sírius canicula), sa vžil na označenie viacerých za sebou nasledujúcich horúcich letných dní.
Ovčiarsky pes. Klátik zavesený na krku bránil psovi v dlhom a rýchlom behu, čo malo zamedziť, aby sa príliš vzdialil od stáda. Bijacovce (okr. Spišská Nová Ves), 1959. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Póňa
Ovčiarsky pes. Klátik zavesený na krku bránil psovi v dlhom a rýchlom behu, čo malo zamedziť, aby sa príliš vzdialil od stáda. Bijacovce (okr. Spišská Nová Ves), 1959. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Póňa
Jakubíková, K.: Duchovná kultúra ľudu. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti, Zost. J. Podolák. Košice 1972, 195-272. Duchaj, J.: Povery a zvyky slovenského ľudu v Zemplíne. In: Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roč. 21, 1929, č. 4, 119-123. Václavík, A.: Podunajská dedina v Československu. Bratislava 1925, 261-263.
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.