keramikahttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg150150Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
keramika
súhrnný názov pre výrobky spracované z hliny, obsahujúcej rôzne prísady a vypaľované v peciach pri rôznych stupňoch teploty. Jej najväčšiu časť tvorí úžitková keramika (hrniec, miska, tanier, džbán, krpka, pohár, pekáč, dolkáreň, bábovnica, kahanec, čutora, dvojačky, kachlica, keramické figúrky a iné). Podľa technológie, materiálu a povrchovej úpravy sa vývojovo delí na terakotu, kameninu, fajansu (majoliku), pórovinu a porcelán. Keramika sa vyrábala od neolitu a je jedným z určujúcich znakov kultúr od mladšej doby kamennej po stredovek. Prvé výrobky – nádoby a kultové sošky – sa tvarovali ručne a vypaľovali na otvorenom ohni. V časoch skýtsko-tráckej kultúry sa začali objavovať prvé práce tvorené na hrnčiarskom kruhu. V rímskom období sa na naše územie dostali niektoré druhy importovanej keramiky, veľkomoravské obdobie sa prezentovalo výrobou širšej škály foriem keramiky v mestách. Keramika sa začala glazovať od 14.-15. storočia v súvislosti s rozvojom kachliarstva. V 16. storočí sa s príchodom habánov na západné Slovensko začala rozvíjať výroba fajansí. Na jej základoch sa v 18.- 20. storočí v dielňach na okolí Bratislavy a Trnavy (u habánov s východnou hranicou v Trenčíne) budovala tradícia západoslovenského džbankárstva. Holíčska manufaktúra začala od 1747 vyrábať fajansu inšpirovanú stredoeurópskymi manufaktúrami a od 1786 aj kameninu. Paralelne s džbankárstvom boli na vidieku v 19. storočí činné aj desiatky hrnčiarskych dielní. Keramické výrobky sa predávali na trhoch a jarmokoch. Konkurencia továrenskej výroby zapríčinila v 2. polovici 19. storočia postupný zánik viacerých džbankárských dielní. Najdlhšie sa udržali dielne v Dechticiach, Dobrej Vode, a najmä v Modre, kde vznikla na konci 19. storočia keramická dielňa, ktorá pracuje dodnes. Tradícia výroby hrnčiarskeho riadu neskôr pokračovala aj pôsobením ÚĽUVu. Keramiku stavanú na ľudových princípoch reprezentoval v 20. storočí F. Kostka, neskôr profesionálni keramikári I. Bizmayer a J. Franko. V súčasnosti na západnom Slovensku pracujú vo vlastných dielňach jednotlivci, odborne vzdelaní keramikári.
Remeselná výroba s akcentom na hrnčiarsku, džbankársku, kachliarsku a kameninovú produkciu. Zborník Etnograf a múzeum VII. , Rimavská Sobota 2004. Zostavovateľka: Borodová, O. Güntherová-Mayerová, A.: Slovenská keramika. Martin 1942. Plicková, E.: Pozdišovské hrnčiarstvo. Bratislava 1959.
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.