džbán
(džbánik, krčah)
hrnčiarska, fajansová, kameninová , cínová, medená, sklená alebo plechová nádoba s baňatým korpusom a zúženým hrdlom, s uchom, na krátkodobú úschovu alebo na pitie tekutín. Veľké množstvo tvarových a výzdobných variácií džbánov súviselo s ich rôznym funkčným využitím a obdobím vzniku. Zadymované a glazované džbány sa vyrábali už v stredoveku. Renesančne tvarované sa udomácnili na západnom Slovensku v 16. – 17. storočí, na barokové predlohy nadviazali výrobcovia začiatkom 18. storočia, v ďalších obdobiach sa prispôsobovali potrebám a vkusu vidieckeho obyvateľstva. Medené a cínové džbány sa vyrábali pre potreby cechov. Kameninové, vyrábané v manufaktúrach a sklené v sklárskych hutách prenikli do ľudového prostredia v 19. storočí. Džbány zo smaltovaného plechu boli prevažne domácej proveniencie (Fiľakovo). Zvláštnosťou mimo bežného sortimentu boli tzv. debnené džbány s takmer uzatvoreným ústím a malým vyčnievajúcim otvorom na pitie, žartovné džbány s viacerými otvormi na pitie. Domácim špecifikom boli aj fajansové džbány, ktoré sa vyrábali pre židovskú náboženskú obec a spolok Chevra kadišša v Sobotišti. Džbány vyhotovené v 20. storočí mali v tvorbe najvýznamnejších slovenských keramikárov (I. Bizmayer, J. Franko a ďalší) individuálne spracované tvary a výzdobu.
hrnčiarska, fajansová, kameninová , cínová, medená, sklená alebo plechová nádoba s baňatým korpusom a zúženým hrdlom, s uchom, na krátkodobú úschovu alebo na pitie tekutín. Veľké množstvo tvarových a výzdobných variácií džbánov súviselo s ich rôznym funkčným využitím a obdobím vzniku. Zadymované a glazované džbány sa vyrábali už v stredoveku. Renesančne tvarované sa udomácnili na západnom Slovensku v 16. – 17. storočí, na barokové predlohy nadviazali výrobcovia začiatkom 18. storočia, v ďalších obdobiach sa prispôsobovali potrebám a vkusu vidieckeho obyvateľstva. Medené a cínové džbány sa vyrábali pre potreby cechov. Kameninové, vyrábané v manufaktúrach a sklené v sklárskych hutách prenikli do ľudového prostredia v 19. storočí. Džbány zo smaltovaného plechu boli prevažne domácej proveniencie (Fiľakovo). Zvláštnosťou mimo bežného sortimentu boli tzv. debnené džbány s takmer uzatvoreným ústím a malým vyčnievajúcim otvorom na pitie, žartovné džbány s viacerými otvormi na pitie. Domácim špecifikom boli aj fajansové džbány, ktoré sa vyrábali pre židovskú náboženskú obec a spolok Chevra kadišša v Sobotišti. Džbány vyhotovené v 20. storočí mali v tvorbe najvýznamnejších slovenských keramikárov (I. Bizmayer, J. Franko a ďalší) individuálne spracované tvary a výzdobu.
Džbán. Beluj, 1883. Prevzaté z Danglová, O.: Dekor/Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001, s. 54
AutorIrena Pišútová
Kalesný, F.: Habáni na Slovensku. Bratislava 1981.
Landsfeld, J.: Lidové hrnčířství a džbánkářství. Praha 1950.
Pišútová, I.: Fajansa. Bratislava 1981.
Remeselná výroba s akcentom na hrnčiarsku, džbankársku, kachliarsku a kameninovú produkciu. Etnograf a múzeum VII. Rimavská Sobota 2004. Zostavovateľka: Oľga Bodorová.