kachliarstvo

remeselo zamerané na výrobu hlinených kachlíc a stavbu kachľových pecí. Kachlice na stavbu pecí najskôr vyrábali hrnčiari a džbankári. Kachliarstvo vzniklo s vývojom zložitejších a ozdobnejších tvarov kachlíc. Spočiatku kachliari pracovali najmä pre hrady a kaštiele. Koncom 15. storočia patrila k najvýznamnejším kachliarska dielňa v Banskej Bystrici. V 16. a 17. storočí boli výrobnými centrami Košice, Sabinov, mestá Spiša a Gemera. V 18. a 19. storočí sa kachľové pece rozšírili aj v dedinskom prostredí. V 40. rokoch 20. storočia pôsobilo na Slovensku 68 kachliarskych lokalít, z nich najvýznamnejšie boli Prešov, Banská Bystrica, Bytča, Trenčín, Hrnčiarske Zalužany, Kežmarok, Kremnica, Martin, Michalovce, Nitra, Poprad, Bojnice, Pukanec, Trnava, Žilina a ďalšie. Kachlica sa tvarovala spravidla v sadrovej forme, ručne alebo strojom. Potom sa sušila, glazovala a vypaľovala v hrnčiarskej peci. Pri stavbe kachľových pecí sa kachle okresávali a spájali drôtikmi a hlinou.