kachlica
(kachel)
keramický dielec, akumulujúci i teplo, používaný v Európe od 13., v Uhorsku od 14. storočia na stavbu kachlí. Vývojovo staršie, s dobrými výhrevnými vlastnosťami, boli kachlice miskovité v tvare nádoby so štvorcovým alebo obdĺžnikovým ústím. Vytáčali sa na hrnčiarskom kruhu a vtláčali do drevenej formy. Vývojovo mladšie komorové kachlice, založené na inom princípe akumulácie tepla, sa vyrábali vtláčaním do drevených alebo sadrových foriem, ku ktorým sa prilepila komora vytočená na hrnčiarskom kruhu. Čelné steny komorových kachlíc umožňovali umelecky stvárniť celé vyhrievacie teleso. Kvôli ohňovzdornosti črepu obsahovala hlina na výrobu kachlíc jemný kremičitý piesok. Najstaršie kachlice boli bez glazúry. V stredoveku sa kachlice na lícnej strane glazovali a zdobili reliéfom, vtláčaným do drevenej matrice. Na západnom Slovensku sa našli habánske neglazované aj glazované kachlice zo 16. storočia, v Modre zo 17. storočia aj zo zadymovanej keramiky. Výroba kachlíc sa začala špecializovať v súvise so vznikom kachliarstva ako samostatného remesla, cechovo organizovaného od 16. storočia. V 19. a 20. storočí sa v murovaných stavbách na celom Slovensku používali jednoduché zelené alebo hnedé kachlice. Modranským špecifikom boli flámované kachlice. V stredoslovenských hrnčiarskych dielňach sa vyrábali aj kachlice s rytou výzdobou (motív vtáčika a pod.). V 20. storočí na výrobu kachlíc nadviazali profesionálni keramikári.
keramický dielec, akumulujúci i teplo, používaný v Európe od 13., v Uhorsku od 14. storočia na stavbu kachlí. Vývojovo staršie, s dobrými výhrevnými vlastnosťami, boli kachlice miskovité v tvare nádoby so štvorcovým alebo obdĺžnikovým ústím. Vytáčali sa na hrnčiarskom kruhu a vtláčali do drevenej formy. Vývojovo mladšie komorové kachlice, založené na inom princípe akumulácie tepla, sa vyrábali vtláčaním do drevených alebo sadrových foriem, ku ktorým sa prilepila komora vytočená na hrnčiarskom kruhu. Čelné steny komorových kachlíc umožňovali umelecky stvárniť celé vyhrievacie teleso. Kvôli ohňovzdornosti črepu obsahovala hlina na výrobu kachlíc jemný kremičitý piesok. Najstaršie kachlice boli bez glazúry. V stredoveku sa kachlice na lícnej strane glazovali a zdobili reliéfom, vtláčaným do drevenej matrice. Na západnom Slovensku sa našli habánske neglazované aj glazované kachlice zo 16. storočia, v Modre zo 17. storočia aj zo zadymovanej keramiky. Výroba kachlíc sa začala špecializovať v súvise so vznikom kachliarstva ako samostatného remesla, cechovo organizovaného od 16. storočia. V 19. a 20. storočí sa v murovaných stavbách na celom Slovensku používali jednoduché zelené alebo hnedé kachlice. Modranským špecifikom boli flámované kachlice. V stredoslovenských hrnčiarskych dielňach sa vyrábali aj kachlice s rytou výzdobou (motív vtáčika a pod.). V 20. storočí na výrobu kachlíc nadviazali profesionálni keramikári.
Kachlica. Farná 1830. Prevzaté z Katarína Holbová: Kolekcia kachlíc v zbierkach Tekovského múzea v Leviciach. Remeslo/Umenie/Dizajn 2003, č. 3, s. 53
AutorIrena Pišútová
Pozri aj
Literatúra
Landsfeld, H.: Lidové hrnčířství a džbánkářství. Praha 1950.
Petrakovičová, A.: Heřman Landsfeld. Majster a znalec hrnčiarskej a džbankárskej výroby. Modra 2009.
Remeselná výroba s akcentom na hrnčiarsku, džbankársku, kachliarsku a kameninovú produkciu. Zborník Etnograf a múzeum, VII. (Bodorová, O. ed.). Rimavská Sobota 2004.
Rada, P.: Kniha o technikách keramiky. Praha 1956.