glazúra
(glieda)
povrchová sklovitá vrstva na keramických výrobkoch. Zmes kysličníkov (najmä olovnatého a cíničitého) vo forme prášku, ktorý sa rozpustený vo vode nanáša štetcom na keramiku, alebo sa keramika glazúrou polieva, prípadne v glazúre namáča. Na fajansových výrobkoch sa tým vytvára biely alebo farebný podklad, na ktorý sa maľuje výzdoba. Pri hrnčiarskych výrobkoch sa črep najskôr namaľuje, až potom glazúruje. Glazúra zlepšuje technické vlastnosti črepu, robí ho nepriepustným, spevňuje ho, dodáva mu lesk, farbu a hladkosť. Glazúry sa líšia podľa upotrebenia: hrnčiarske, kameninové, porcelánové; podľa vypaľovacích teplôt ; podľa vzhľadu: priehľadné a krycie, lesklé a matné. Technika glazúrovania nádob, ktorú používali aj ľudoví hrnčiari a džbankári, sa v Európe rozšírila v 12. storočí.
povrchová sklovitá vrstva na keramických výrobkoch. Zmes kysličníkov (najmä olovnatého a cíničitého) vo forme prášku, ktorý sa rozpustený vo vode nanáša štetcom na keramiku, alebo sa keramika glazúrou polieva, prípadne v glazúre namáča. Na fajansových výrobkoch sa tým vytvára biely alebo farebný podklad, na ktorý sa maľuje výzdoba. Pri hrnčiarskych výrobkoch sa črep najskôr namaľuje, až potom glazúruje. Glazúra zlepšuje technické vlastnosti črepu, robí ho nepriepustným, spevňuje ho, dodáva mu lesk, farbu a hladkosť. Glazúry sa líšia podľa upotrebenia: hrnčiarske, kameninové, porcelánové; podľa vypaľovacích teplôt ; podľa vzhľadu: priehľadné a krycie, lesklé a matné. Technika glazúrovania nádob, ktorú používali aj ľudoví hrnčiari a džbankári, sa v Európe rozšírila v 12. storočí.