soška
- výtvarný druh zobrazujúci skutočnosť trojrozmerným, plasticky opracovaným artefaktom. Sošky mali v ľudovom prostredí na Slovensku v 18. a 19. storočí prevažne kultovo-apotropajnú funkciu. Zhotovovali sa najčastejšie z dreva alebo keramiky, umiestňovali sa v nike na štítoch a priečeliach domov alebo v kultovom kúte izby. Neposväcovali sa a ostali v dome aj po zmene majiteľa. Zostavy sošiek tvorili tiež základ vianočného betlehema. Tvorcami sošiek boli samoukovia alebo vyučení remeselníci – rezbári, stolári, mlynári, kamenári, keramikári. Námet sošiek najčastejšie spodoboval patronátnu postavu svätca. Najčastejšie sa viazal na typy zázračných, prevažne mariánskych sošiek, ktorých kult šírili pútnické centrá. Sošky Madony a Piety boli frekventované najmä u katolíckeho obyvateľstva západného Slovenska, severnej Oravy a v blízkosti banských miest, sošky Krista sa uprednostňovali v obciach severného a stredného Slovenska so zmiešaným katolíckym a evanjelickým obyvateľstvom. Väčšina sakrálnych sošiek nadväzovala na barokové, iba malá časť na gotické alebo renesančné ikonografické predlohy. Koncom 19. storočia sa pôvodné drevené sakrálne sošky začali nahrádzať soškami z porcelánu alebo sadry. Po formálnej stránke na vývinovú líniu tradičnej výroby sošiek nadviazali v 2. polovici 20. storočia rezbári-amatéri a vyučení keramikári (F. Kostka, I. Bizmajer a i.), ktorí sa zo sakrálnych námetov preorientovali na okruhy postáv z dedinského prostredia, žánrové obrázky ľudových zamestnaní;
- nárečové označenie menšej rázsochy.
Drevená sakrálna plastika vo výklenku steny domu. Prochoť (okr. Žiar nad Hronom), 1971. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto: E. Prandová
AutorOľga Danglová
Pozri aj
Literatúra
Kovačevičová, S.: Ľudové skulptúry na Slovensku. In Slovenský národopis 17, 1969, s. 205-272.
Okáľová, E.: Ľudové drevené sošky. Banská Bystrica 1964.
Pišútová, I.: Súčasná ľudová plastika na Slovensku. Pallas, Bratislava 1976.