(pátričky, paterky) pomôcka na odpočítavanie súboru modlitieb. Skladá sa z 55 zrniek upevnených na šnúrke alebo retiazke, podľa ktorých sa odpočítavajú modlitby: 5 otčenášov predstavujú veľké zrnká, 5-krát po 10 zdravasov malé zrnká. Ruženec bol v stredoveku pomôckou na modlenie pre tých, ktorí nevedeli… čítať ďalej
rybolovný nástroj, ktorého funkčnú časť tvorila sieť viazaná pôvodne z textilných vlákien. Prevažne na individuálny rybolov boli určené čereň, podymač, korec, sak, hádzačka, plavačka, na kolektívne formy paška a záťahová rybárska sieť (nevod, vlak a mreža).
(osť) rybolovný nástroj s jedným alebo viacerými hrotmi. Ryby sa ním buď pritlačili ku dnu a ohlušili, alebo napichli. Základným druhom je osť (osno, ostica, bodec, pika, styk, vidličky, trizub ap.), známa od praveku. Historické a etnografické pramene dokladajú, že lov… čítať ďalej
hospodárske odvetvie zaoberajúce sa chovom a lovom rýb. Na Slovensku sa delí na riečne rybárstvo a na rybnikárstvo. Archeologické výskumy dokladajú, že na našom území sa ním zaoberali už Kelti a Rimania. Slovania ho ďalej rozvíjali ako doplnkový zdroj obživy,… čítať ďalej
miesto na neregulovaných potokoch a riekach upravené na rybolov. Slúžili na to rôzne odrážky, hate a zátvory, ktoré mali za cieľ buď odraziť vodu z koryta k brehu, sústrediť tak ryby do ohradených vodných priestorov, kde ich bolo možné rukami, prípadne vhodným… čítať ďalej
odchyt rýb v tečúcich vodách a rybníkoch, súčasť rybárstva. Na Slovensku patril medzi najstaršie formy koristného hospodárstva. V priebehu tisícročí sa vyvinuli mnohé rybolovné techniky a náradia, z ktorých niektoré boli známe skoro na celom svete, iné len lokálne či historicky vymedzene. Historický… čítať ďalej
(lat. Osteichthyes) živočíchy z triedy vodných stavovcov. Lov rýb a ich cieľavedomý chov je súčasťou rybárstva. Na Slovensku žije asi 70 druhov rýb. Bohaté tradície rybárstva a význam rýb v živote našich predkov dokazuje bohaté názvoslovie, ktoré obsahuje do 400 pôvodných slovenských názvov…. čítať ďalej
získavanie zlata zo zemského povrchu. Ryžovaním ako sezónnym zamestnaním sa zlato získavalo najmä z nánosov Dunaja, Hrona, Ipľa a vodných tokov v okolí Zlatých Moraviec. Ryžovanie bolo popri jeho dolovaní významným zdrojom príjmov Uhorska, a preto bolo regulované nariadeniami. Už… čítať ďalej
pozemok, zväčša zatrávnený, cielene vysadený ovocnými stromami. Ako súčasť feudálnych panstiev sa sady na území Slovenska uvádzajú už v 11. storočí. Na slnečných svahoch v Tekovskej, Gemerskej či Abovskej župe postupne vznikali od 13. storočia ovocné sady na kráľovskej pôde. Od… čítať ďalej
vnútorný tuk ošípaných. K tradičným spôsobom spracovania sadla patrilo údenie. Údené sadlo sa pripravovalo najmä v horských oblastiach v rodinách, kde chovali ošípané. Pri zabíjačke sa sadlo opatrne vybralo, rozložilo, prehrialo, posypalo roztlčenou rascou, potrelo cesnakom a zakrútilo do tvaru valca tak, aby… čítať ďalej
(saferius, šafer) – nižší úradník na panskom veľkostatku. Staral sa o zaobstarávanie potravinových zásob pre panský dom, hospodársky dvor. Funkcia šafára nebola na Slovensku všeobecne rozšírená, často ju vykonával iný zamestnanec. Miestami bol šafár aj pisár, inde zastával aj funkciu kľučiara (opatroval… čítať ďalej
špecializovaná garbiarska výroba, zameraná na spracovanie kozľacej kože (podradnejšia bola barania a teľacia) na safián (satian). Bola to veľmi mäkká, lesklá, jemne vypracovaná useň s jemne lomeným lícom, farbeným živými farbami na červeno, na žlto, na tmavomodro. Názov je odvodený od… čítať ďalej
pestovanie šafranu a podomový obchod s jeho sušenými bliznami a čnelkami. Zužitkovateľné časti šafranu sa pre ich vlastnosti používali ako pochutina do jedál a nápojov, pri príprave ľudových liekov, kozmetických prostriedkov a maliarskych farieb. Najstaršie doklady hovoria o pestovaní šafranu na poliach… čítať ďalej
doplnok mužského odevu. Šály boli pletené z pestrofarebnej vlny do pásikavých vzorov. V prvej polovici 20. storočia boli súčasťou všedného i sviatočnému odevu mužov v zime na východnom Slovensku, na Spiši a Šariši. Nahradili staršie nosenie mužskej šatky na hrdlo.
(košar) základná výrobná a hospodárska jednotka v organizácii valaského chovu oviec v oblasti Karpát. Miesto, kde bol postavený sa nazýva salašisko. Salaš mal charakteristické stavebné objekty, ktoré pozostávali z prístreší pre pastierov, z priestorov na spracovanie a uskladnenie mliečnych produktov, z ohrady na dojenie a… čítať ďalej
miesto, kde stáli objekty salaša. Podľa jednotlivých stavieb a druhov salaša sa takéto miesto nazývalo aj kolibisko, košarisko, stadlisko, bačovisko a pod. Pri výbere miesta na salašisko museli byť splnené viaceré podmienky – prístup ku komunikácii, blízkosť prameňa s pitnou vodou,… čítať ďalej
systém chovu oviec charakteristický pre oblasť Karpát. Prenikol sem z Balkánskeho polostrova. V slovenských Karpatoch bol tento, pôvodom kultúrne cudzí spôsob chovu oviec prispôsobený miestnym prírodným a súvekým hospodársko-sociálnym podmienkam. Jeho nositeľmi boli pastieri, ktorí osídľovali horské oblasti slovenských Karpát v období valaskej… čítať ďalej
(košiarnik, košiarny gazda, šafár, šoltýs) predseda salašného spolku. Bol zodpovedný za hospodársku činnosť na spoločnom ovčom salaši. Salašník sa volil na výročnej členskej schôdzi salašného spolku, vždy na obdobie jedného roka. K jeho povinnostiam patrilo: zabezpečiť dostatok paše pre ovce, v prípade potreby… čítať ďalej
(ovčiarsky spolok, košiarny spolok, salašnícky spolok, salaš) dobrovoľné združenie chovateľov oviec utvorené s úmyslom spoločne hospodáriť. V obciach s menším počtom oviec sa zriaďoval iba jeden obecný salaš a salašný spolok obyčajne býval súčasťou spolku bývalých urbarialistov. Tam, kde bolo viac salašov,… čítať ďalej
pasenie hospodárskych zvierat bez dozoru. Celosezónne bola táto forma pasenia rozšírená v oblastiach Veľkej a Malej Fatry, Nízkych a Vysokých Tatier, Muránskej planiny a Čergova. Na jar sa vyhnal nedojný dobytok do lesov, kde zostal až do konca leta. Krátkodobo sa… čítať ďalej
človek, ktorý sa sám dobrovoľne usmrtí. Podľa tradičného názoru odsudzujúceho samovraždu ako neprirodzený, cirkevným učením zakázaný spôsob smrti, sa zaradil medzi nečistých mŕtvych a je pravdepodobné, že sa stane revenantom. Odsudzujúci vzťah ľudu i cirkvi nedovoľoval pochovávať samovrahov do posvätenej… čítať ďalej
bezkolesový dopravný prostriedok pohybujúci sa kĺzaním, používaný v zimnom aj letnom období (najviac na dopravu sena zo strmých a ťažko prístupných miest k ceste, kde sa náklad naložil na voz). Do saní sa priahali kone, voly a kravy. Používali sa… čítať ďalej
doplnok ženského odevu. Existovali 2 druhy šatiek na hlavu. Staršími druhmi bola obdĺžniková šatka (obrysáč, odevačka, podvika, škróbka), ktorá bola široká 20-50 cm a dlhá 150-300 cm a veľká štvorcová šatka (chustka, ručník) o rozmeroch 120-150×120-150 cm. Obdĺžniková šatka bola z jemných látok (plátno, šifón, batist,… čítať ďalej
doplnok ženského vrchného odevu. Šatky na plecia boli buď štvorcového alebo trojuholníkového tvaru. Mohli byť z modrotlače, z bavlnených, vlnených i hodvábnych látok. Materiál, farebnosť a výzdoba sa menili v závislosti od regiónu a príležitosti nosenia. Sviatočné šatky mali na okrajoch ozdobne vyviazané… čítať ďalej
(šatkový, ručníčkový tanec, kapesníková, bozkávaná, holúbek, čóktánc, kendöštánc, tichltanc, stolková, hantúškový) tanečná hra s použitím šatky pri výbere partnera. Rekvizita je formotvorným prvkom tanca. Pôvod súvisí s európskymi módnymi spoločenskými hrami – pussltancami, obľúbenými v 19. storočí, obsahuje však aj staršie zložky…. čítať ďalej
(hrotek, putienka, putnica, žochtár) nádoba na dojenie mlieka. Používala sa najmä na dojenie kráv. Na uchopenie slúžila zvýšená časť jeho horného okraja s otvorom. V 19. storočí zhotovovali šechtáre podomácky, dlabaním z dreva brezy, buka, vŕby, topoľa. Do 1. polovice. 20. storočia… čítať ďalej
zariadenie na rezanie krmovín na sečku. Staršiu formu sečkovice (rezacia stolica, truhla na rezanie, truhla s kosierom, dedova truhla) tvoril drevený válov, stojaci na nohách, a nôž s rukoväťou (kosier). Ten bol na dolnom konci otočne upevnený na jednoramennom sochore. Zatlačením rukou… čítať ďalej
(sečkársky tanec) špecifický napodobňovací tanec z oblasti bývalej Nitrianskej stolice. Základ tanečno-pohybovej stránky tvorilo napodobňovanie starého spôsobu rezania slamy kosovou rezačkou na sečku. Choreografické časti tanca sú: „hajdúske“ roztancovanie mužov v stoji alebo muža proti skromne tancujúcej tanečnici, následné tancovanie v podpore ležmo,… čítať ďalej
rôzne druhy nábytku, stolce, stoličky a široká škála lavíc, na ktorých sa sedelo. Lavica a stolec predstavujú najstaršie druhy sedacieho nábytku. Stolička sa v tradičnom dedinskom interiéri objavila až v priebehu 19. storočia. Ako bol sedací nábytok rozložený rozhodovalo umiestnenie pece a… čítať ďalej
remeselná výroba sediel na kone, sedadiel a čalúnenia do kočov, bričiek a iných dopravných prostriedkov, puzdier na tašky a ďalších drobných výrobkov z kože. Sedlárske cechy na Slovensku vznikali od 16. storočia, najstarší v Rimavskej Sobote v roku 1516. Celkove je známych 17 sedlárskych… čítať ďalej
(sedliacka polka, sellácka, sedliacka na kúby, kúbová, vyhadzovaný, slovenská, vrtená, frišká) párový krútivý tanec starého štýlu, charakteristický najmä pre trenčiansku tanečnú oblasť. Lokálne názvy tanca boli odvodené od prostredia, v ktorom sa tancoval, alebo od dominantného tanečného motívu. Choreografická stránka… čítať ďalej
v období feudalizmu sociálna vrstva poddaného obyvateľstva. Sedliaci ako majetnejšia vrstva poddaných, hospodáriacich na usadlosti alebo jej časti, sú doložení až v 13. storočí, v počiatkoch formovania jednotnej vrstvy poddaných. Veľkostné rozdielnosti v držbe pôdy poddanými ovplyvnilo ich sociálne rozvrstvenie. Historické zdroje… čítať ďalej
pracovný nárazový nástroj s ostrím, s dreveným poriskom rôznej dĺžky. Používal sa na rúbanie, sekanie, osekávanie, štiepanie, kresanie dreva, prípadne iných pevných materiálov. Jej kovovú oceľovú časť tvorila rozšírená pozdĺžna čepeľ s ostrím, telo sekery, otvor pre porisko (ucho) a ploska (obuch), ukončujúca… čítať ďalej
(stodôlka, šopka, štálik, koliba) hospodárska stavba určená na uskladnenie sena. Najčastejšie bývali umiestnené na lúkach, kde sa seno dorábalo. Súviselo to s ich odľahlosťou od dedín, s členitosťou terénu a s nedostatkom ciest, ktoré by umožňovali dopravu vysušeného sena do obce. Výhodnejšie… čítať ďalej
pokosená a prirodzene usušená tráva. Bolo základným krmivom pri zimnom chove hospodárskych zvierat. Kosenie lúk malo pre chovateľov taký význam ako žatva pre roľníkov. Kosilo sa individuálne alebo kolektívne (Orava, Liptov, Pohronie, Gemer). Kosba prvého sena – mládze sa podľa podnebných… čítať ďalej
(posteľkyňa, mládečkyňa, kútnica, položnica) žena v období približne do šiestich týždňov po pôrode. Podľa poverových predstáv bola nečistá – mohla ohroziť okolie, ale aj jej hrozilo nebezpečenstvo zo strany nečistých síl (víla, bohynka, mamuna, osúdenica, sudička). Bola izolovaná a chránená dodržiavaním rôznych… čítať ďalej
remeselné a domácke spracovanie kože a výroba jednoduchej obuvi. Prvé zmienky o ševcoch na Slovensku pochádzajú zo 14. storočia z Bratislavy (1376) a Prešova (1377). Najstaršie zachované cechové artikuly ševcov na Slovensku sú z Podolínca (1415). Ševci spracúvali kože činením (dubením) v dubovom… čítať ďalej
menej početná tematická zložka folklórnych piesní, ktoré sa viažu k práci sezonárov, najímaných na poľnohospodárske práce. Početnejšie sú najmä v oblastiach rozsiahlejšieho výskytu sezonárstva. Keďže sezónne práce boli príležitosťou na vzájomné preberanie piesní z rozličných regiónov, šírili sa v rámci celého Slovenska. V súvislosti s tým… čítať ďalej
sezónne kultivačné a zberové práce na základe dočasnej pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a sezónnym poľnohospodárskym robotníkom. Pre vidiecke obyvateľstvo Slovenska bolo významným doplnkovým zamestnaním. Z historických dokladov vyplýva, že existovalo už v 16. storočí. V období feudalizmu sa sezonárstvo rozširovalo v poľnohospodársky produktívnych… čítať ďalej
stavba určená na dočasné ubytovanie osobám, ktorých pracovné úlohy si vyžadujú krátkodobý alebo sezónny pobyt mimo trvalého obydlia. Boli to príbytky drevorubačov, uhliarov a baníkov, nazývané koliba, na Spiši a v Gemeri aj kram. Charakter sezónnych obydlí mali koliby a salaše… čítať ďalej
(sejba) zaprávanie osiva do pôdy. Technika tejto práce patrí v agrárnej kultúre medzi tie, ktoré si najdlhšie uchovali stáročiami overenú podobu. Všeobecne bolo rozšírené vysievanie rukou, keď osivo niesol roľník v plachte (rozsievka, šijačka, trakovica, pudruša) a rozhadzoval ho po každom druhom… čítať ďalej
magický úkon rozšírený v tradičných roľníckych spoločenstvách, ktorý napodobením bitia a použitím zeleného prútika mal zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia, sily. Vyskytuje sa v kalendárnom obyčajovom cykle (na Mikuláša, Mláďatká, Veľkonočný pondelok) a v pracovných obyčajoch (prvý výhon dobytka, obzeranie obilnín).
spôsob zoskupenia sídelných jednotiek sídla. Sídelné formy sú výsledkom pôsobenia rozličných prírodných, ekonomických a sociálnych činiteľov. Z prírodných činiteľov mal najväčší význam charakter sídelnej krajiny, úrodnosť pôdy a vodné toky. Vývin tvaru sídla bol ovplyvnený aj lokalizáciou diaľkových ciest, kolonizáciami, komasáciou… čítať ďalej
trvale alebo sezónne obývaná, priestorovo samostatná a územne ucelená skupina usadlostí, obytných, výrobných a spoločenských objektov. Sídlo je základným prvkom osídlenia. Netvorí vždy samostatnú administratívnu jednotku. Vývin osídlenia smeroval od autonómnych sídiel k sídelným sústavám, ktoré tvoria skupiny miest a obcí…. čítať ďalej
(necovanie, filet) technika viazania, ktorou sa z jednej nite zhotovoval prelamovaný textil – sieť. V písomných prameňoch z územia Slovenska zo 16.-17. storočia sa sieťované práce označovali ako reca, raca. Používanie a viazanie sietí je archeologickými nálezmi doložené z veľkomoravského obdobia z Mikulčíc na… čítať ďalej
skupina ľudových hudobných nástrojov, ktoré sa využívali na kontaktnú signalizáciu. Zo samoznejúcich sú to: klopačka, zvonce, roľničky, pastierske palice, hlinené chrastidlá, rapkáč a ich varianty. Z blanozvučných nástrojov sa používal obecný bubon (malý jedno- alebo dvojblanový rámový bubon), aby vyvolal pozornosť… čítať ďalej
(31. december, starý rok, babí deň) svätec, rímsky pápež v 4. storočí. Zobrazuje sa v biskupskom rúchu, s tiarou, knihou, býkom ležiacim pri nohách, niekedy s drakom (symbol porazeného pohanstva). V tradičnej kultúre sa poslednému dňu v roku nepripisoval zvláštny význam. Prejavmi sviatočnosti do 50…. čítať ďalej
drevená krytina používaná v tradičnom staviteľstve na pokrytie strechy. Šindle majú obdĺžnikový tvar o dĺžke 30-60 cm a šírke 8-12 cm s jednou hrubšou pozdĺžnou stranou so žliabkom (pahou). Vyrábali sa štiepaním a strúhaním z mäkkého ihličnatého dreva. Strecha sa šindľami pobíjala. Jednotlivé šindle sa na… čítať ďalej
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.
