rybárske osti

(osť)
rybolovný nástroj s jedným alebo viacerými hrotmi. Ryby sa ním buď pritlačili ku dnu a ohlušili, alebo napichli. Základným druhom je osť (osno, ostica, bodec, pika, styk, vidličky, trizub ap.), známa od praveku. Historické a etnografické pramene dokladajú, že lov osťami bol známy všetkým Slovanom. Na Slovensku ich vyrábali dedinskí kováči a Rómovia. V miestach, kde boli železné maše a hámre, aj zručnejší robotníci. Typologicky sa rozlišovali podľa počtu zubov. Na Slovensku boli zastúpené všetky typy – od jednoramenných až po viacramenné osti s počtom až desať zubov. Jednoramenné boli skôr výnimkou, väčšinou sa používali dvoj- a viaczubé osti, o čom svedčí stredoveký archeologický materiál. Veľkosť ostí závisela od druhu rýb určených na lov. Ich dĺžka sa pohybovala do 20 cm, šírka do 15 cm. Dĺžka rukoväti, na ktorej bola železná časť osti osadená, závisela od hĺbky rybnej vody a dosahovala 150–500 cm. Osťami sa lovilo počas celého roka, vo dne, ale aj v noci pri umelom osvetlení (fakle, lampáše), v zime cez prierubu v ľade. Vhodné boli na lov v plytkých vodách (v čase trenia rýb, na brehoch rozvodnených riek). Na Slovensku bolo známe aj vrhanie osťou, ktorej rúčku mal rybár uviazanú na špagáte. Okrem tradičných ostí sa na slovenských riekach používali aj improvizované. Typickým príkladom bol rybolov chlapcov pomocou vidličky, ale aj jednorazové osti, vystrúhané z drevenej rázsošky a palice, opatrené na konci šidlom alebo klincom. Historický a etnografický materiál dokazuje, že tento spôsob rybolovu bol na slovenských riekach bežný.