sekera

pracovný nárazový nástroj s ostrím, s dreveným poriskom rôznej dĺžky. Používal sa na rúbanie, sekanie, osekávanie, štiepanie, kresanie dreva, prípadne iných pevných materiálov. Jej kovovú oceľovú časť tvorila rozšírená pozdĺžna čepeľ s ostrím, telo sekery, otvor pre porisko (ucho) a ploska (obuch), ukončujúca telo sekery. Poriská sekier sa vyrábali najčastejšie z jaseňa a hrabu. Tvar sekery a dĺžka jej poriska (jednoručné s krátkym a dvojručné sekery s dlhým poriskom) boli prispôsobené jej použitiu: drevorubačské sekery na rúbanie (stínanie) stromov, odtínanie vetiev z kmeňov, štiepanie klátov; tesárske sekery na otesávanie (kresanie) kmeňov a na dlabanie (kresačka, topor, tešlica, dlabačka, podbíjačka, bradatica a i.); šindliarske, kolárske, korytárske, mäsiarske (širočina) a iné sekery. Pôvod sekier z iných krajín sa u niektorých zachoval v ich názve: kanadská sekera, marmarošianka a pod. So sekerou ako železným a mužským predmetom boli spojené rozličné predstavy: sekera pod štedrovečerným stolom mala rodine zabezpečiť pevné (tak, ako je železo) zdravie; sekera pod svadobným lôžkom mladomanželov im mala ako prvé dieťa zabezpečiť syna. Zo zvyku nechať v krčme v tráme zaseknutú sekeru ako zálohu do vyplatenia konzumácie vzniklo ustálené spojenie piť na sekeru alebo nechať sekeru (odísť bez zaplatenia).