šafraníctvo

pestovanie šafranu a podomový obchod s jeho sušenými bliznami a čnelkami. Zužitkovateľné časti šafranu sa pre ich vlastnosti používali ako pochutina do jedál a nápojov, pri príprave ľudových liekov, kozmetických prostriedkov a maliarskych farieb. Najstaršie doklady hovoria o pestovaní šafranu na poliach bojnického panstva už od polovice 15. storočia. Podľa historických prameňov daň zo šafranu odvádzali aj poddaní z beckovského, čachtického, myjavského, topoľčianskeho a bytčianskeho panstva. Za najkvalitnejší sa považoval šafran vypestovaný v Bojniciach. Správy hovoria o podomovom obchodovaní poddaných roľníkov a priekupníkov s miestnym šafranom v 16. a 17. storočí. Pestovaniu šafranu v regionálnych podmienkach na Slovensku sa pripisoval ekonomický význam ešte v 18. storočí. Najznámejšími podomovými obchodníkmi sa stali obyvatelia Vestenickej doliny z obcí Nitrianske Sučany, Dolné Vestenice, Horné Vestenice, Dvorníky nad Nitricou. V 18. storočí obyvatelia dedín Vestenickej doliny predávali šafran ako podomoví obchodníci v Uhorsku a v niektorých mimouhorských krajinách. Kvôli lepšej organizácii obchodu si v tomto období založili vestenickí šafraníci obchodný spolok. Pestovanie šafranu a obchodovanie s ním na hornej Nitre postupne upadalo. Už začiatkom 19. storočia pôvodní šafraníci obchodovali s drobným tovarom, pričom pomenovanie šafraník sa používalo naďalej. Názov šafraník sa preniesol aj na olejkárov v čase, keď od konca 18. storočia postupne zanechávali obchodovanie s liečivami, časť z nich začala predávať šafran a neskôr sa preorientovala na predaj predmetov dennej potreby.