Silvester

(31. december, starý rok, babí deň)
svätec, rímsky pápež v 4. storočí. Zobrazuje sa v biskupskom rúchu, s tiarou, knihou, býkom ležiacim pri nohách, niekedy s drakom (symbol porazeného pohanstva). V tradičnej kultúre sa poslednému dňu v roku nepripisoval zvláštny význam. Prejavmi sviatočnosti do 50. rokov 20. storočia bolo robenie hluku, zábavy mládeže na priadkach a dospelých v krčme, vzájomné návštevy a vinšovanie. Obvyklé boli úkony zabezpečujúce chov hydiny, ktoré na princípe mágie podobnosti vykonávali príslušníci mužského pohlavia (chlapci v Honte, Šariši a na Hornej Nitre si pri vinšovaní sadali na slamu a zariekali: Kurka s vajici, aj ja s vajici, nak je takto celý rok). V Štiavniku do polovice 20. storočia pravidelne chodili po domoch slamené masky – kurine baby s muzikantom, tancovali s gazdinou, ktorá slamu z odevu masky podkladala pod sliepky. V Uhrovskej doline mládenci na čele s mládeneckým richtárom chodili na babí deň po domoch dievčat babenovať – vinšovali, tancovali s dievčatami a spievali.Vo viacerých regiónoch mládenci spievali o polnoci na kostolnej veži, deti večer pod oknami. V súčasnosti sa oslavuje príchod Nového roka v kruhu priateľov, na zábave, na námestiach. Súčasťou je kolektívne vinšovanie o polnoci, hlučná zábava, prejavy neviazanej veselosti.