salaš
(košar)
- základná výrobná a hospodárska jednotka v organizácii valaského chovu oviec v oblasti Karpát. Miesto, kde bol postavený sa nazýva salašisko. Salaš mal charakteristické stavebné objekty, ktoré pozostávali z prístreší pre pastierov, z priestorov na spracovanie a uskladnenie mliečnych produktov, z ohrady na dojenie a nocovanie oviec a z prístreší pre iné hospodárske zvieratá, ktoré sa tu prípadne chovali (ošípané, teľce, kone, kozy, psy, hydinu). V počiatkoch salašníctva na území Slovenska býval salaš menší. Pozostával z neprenosnej koliby a z košiara pre ovce, pričom strunga bola v tesnej blízkosti koliby. Keď sa košiar začal postupne premiestňovať ďalej od koliby, bolo potrebné začať v jeho blízkosti stavať i prenosné kolibky (strežiarne) pre ovčiarov. Pôvod slova salaš sa odvodzuje od tureckého salaš, resp. tatárskeho šalaš, do maďarčiny prevzaté ako szállás (prístrešie, ubytovňa, sezónne obydlie v poli). Údaje o existencii salašov sa vyskytujú v písomných dokladoch od čias valaskej kolonizácie;
- skupina chovateľov oviec – salašný spolok;
- regionálne označenie valaskej koliby;
- stavebné objekty pre pastierov iných hospodárskych zvierat (jaloviarsky salaš, koniarsky salaš, konský salaš). Niekedy sa týmto termínom označovala aj chotárna maštaľ, prípadne ovčinec.
Salaš pre hovädzí dobytok. Horná Lehota, okr. Dolný Kubín. Archív negatívov Ústav etnológie SAV. Foto J. Botík, 1970.
AutorJán Podolák
Pozri aj
Literatúra
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
Urbancová, V.: Poľnohospodárstvo a chov dobytka. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 755-800.