samopaš

samopaš

samopaš 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

samopaš

pasenie hospodárskych zvierat bez dozoru. Celosezónne bola táto forma pasenia rozšírená v oblastiach Veľkej a Malej Fatry, Nízkych a Vysokých Tatier, Muránskej planiny a Čergova. Na jar sa vyhnal nedojný dobytok do lesov, kde zostal až do konca leta. Krátkodobo sa praktizovala v niektorých podhorských oblastiach, obyčajne tam, kde miestni roľníci nepestovali oziminy. Na jeseň sa vyháňali na polia ovce i mladý hovädzí dobytok a nechali ho tam, až kým sa sám spontánne nevrátil do dediny. Tretiu formu samopaše predstavovalo nočné pasenie záprahového dobytka (volov a koní) v dňoch pracovného voľna a v období letných poľnohospodárskych prác. Po kolektivizácii poľnohospodárstva v polovici 20. storočia všetky formy tohto spôsobu pasenia zanikli. Samopaš sa uchovala len pri pasení koní na východnom Slovensku až do 70. rokov 20. storočia.

AutorJán Podolák

Literatúra

Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
Urbancová, V.: Poľnohospodárstvo a chov dobytka. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 755-800.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only