oblasť kultúry zahŕňajúca materiálne výsledky ľudskej činnosti. V rovine poznania možno materiálnu kultúru oddeliť od duchovnej a spoločenskej, s ktorými tvorí jednotu ľudskej kultúry – cieľavedomej aktivity človeka (spoločenstva) pri organizovaní svojho materiálneho prostredia. V európskej vede sa často chápala ako civilizácia a… čítať ďalej
žena, ktorá má dieťa. Pre ego je matka žena, ktorá ho porodila. Nachádza sa v príbuzenstve 1. stupňa v priamej línii. Názvy mať, mac i matka sa vyskytujú na celom území Slovenska. V súčasnosti sa pociťujú ako archaizujúce, strohé, obradné; prevládajú dôverné formy:… čítať ďalej
mosadzná alebo liatinová nádoba s tĺčikom. Kovové tĺčiky boli na koncoch rozšírené z jednej alebo oboch strán. Svojou formou a funkciou nadväzovali na staršie drevené alebo kamenné stupky. Vyrábali ich kovolejári. V domácnostiach sa mažiare používali na roztĺkanie potravín: soli, maku, orechov, cukru,… čítať ďalej
(mazuľa, mazuľka, savojanka) zľudovelý novodobý párový tanec poľského pôvodu. Do ľudového prostredia prenikla cez meštianske a obrodenecké zábavy v 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Na Slovensku mala dve základné choreografické podoby: pár v čelnom postavení a držaní za… čítať ďalej
sladká potravina vyrobená včelami z nektáru kvetov. Med ľudia užívajú tisícročia. Bol ucitevaný ako dar bohov a život bez neho si nevedeli ľudia až do 19. storočia, kedy sa presadil cukor, predstaviť. Bol totiž viac-menej jediným sladidlom a uplatnil sa aj… čítať ďalej
kvasený nápoj z medu a vody. Med očistený od vosku, ktorý splýval z polámaných včelích plástov alebo bol vytápaný nad ohňom, mohol slúžiť na výrobu nápoja už v čase, keď sa plásty s medom divých včiel zbierali v lesoch. Stredoveké predpisy hovoria, že pri… čítať ďalej
(perník) sladké pečivo z pšeničnej alebo ražnej múky, medu, cukru a korenín, ručne formované pomocou drevených foriem, ktoré sa v Európe začali používať v 14. storočí. Do konca 18. storočia bol pokrmom vyšších spoločenských vrstiev. V ľudovom prostredí sa udomácnil v 19…. čítať ďalej
(pernikárstvo) potravinárske remeslo zamerané na výrobu medovníkov (perníkov). Rozvoj cechovej výroby medovníkov na Slovensku nastal v 17. – 18. storočí v období protireformácie, keď ich hlavným objednávateľom boli pútnické centrá a spotrebiteľmi zámožnejší obyvatelia miest. Pre širšie vrstvy sa perník stal cenovo… čítať ďalej
(latinsky Ursus arctos) dravec z čeľade medveďovitých. Zviera lovené do pascí pre sadlo využívané v ľudovom liečiteľstve. V tradičných predstavách bol symbolom fyzickej sily. Pretože zimu prespí, bol aj symbolom znovuzrodenia. Mal odpudzovať škodlivé sily i čary; jeho podobu nemohli mať… čítať ďalej
(medveď, medvecka, miedzvieč, mazur, beartanc, klobúkový tanec, pukacia) mužský tanec alebo tanečná hra. Tancoval sa v skupine, iba ojedinele sólovo. Základ choreografickej formy tvorila tanečná chôdza po kruhu s napodobňovaním ťarbavých pohybov medveďa, fyzicky náročné poskakovanie v drepe a podpore ležmo (podliezanie a… čítať ďalej
označenie hranice pozemku. Medza mohla byť prirodzená, tvorená potokom, lesom, zrázom, alebo umelá. Pri vyznačovaní medzí sa využívali prírodné útvary, napríklad prameň, skala, osamelý strom. Na hranicu pozemkov sa kládli aj kamene (medzníky). Spôsob vyznačovania závisel od charakteru a polohy… čítať ďalej
vietor ako nadprirodzená ženská bytosť. Podľa tradičnej predstavy sa na Slovensku o krútivom vetre hovorilo ako o plači Meluzíny. Na západnom Slovensku ju podľa tradičných predstáv malo utíšiť, ak sa do vetra vyhodila hrsť múky. Predstava má pravdepodobne pôvod v povesti o víle Meluzíne. Jej… čítať ďalej
(lat. mendicus, žobrák, chudák) chudobný žiak ľudovej školy, ktorý posluhoval na evanjelickej fare a škole za skromnú odmenu. Vykonával služby v domácnosti učiteľa (rúbanie dreva, nosenie vody, vyháňanie statku ap.), na poli, v škole (upratovanie školských miestností), ako aj viaceré cirkevné… čítať ďalej
(mať mena) sviatok osobného mena pripadajúceho na určitý kalendárny deň. Pôvodne boli v kalendári len mená biblických osôb a svätcov. Oslava menín sa začala rozvíjať najprv vo vyšších spoločenských vrstvách a v mestskom prostredí. V 19. storočí si niektorí národovci posielali pri… čítať ďalej
osoby s rovnakým priezviskom, nie nevyhnutne spojené príbuzenskými vzťahmi. Menovci tvorili patronýmiu, príbuzenskú skupinu patrilineárnych príbuzných v jednom sídle len dovtedy, kým odvádzali svoj pôvod od reálneho spoločného predka. V obci bývali buď na jednom dvore (gruntovníci), mohli však byť i rozmiestnení po… čítať ďalej
druh mužského a ženského vrchného odevu. Mentieka bola pôvodne odevom zemanov a šľachty. Na mentieky sa používalo najčastejšie jemné súkno v rôznych odtieňoch modrej farby, šili sa aj z čierneho súkna. Boli rôznej dĺžky, siahali niže pása i niže kolien. Podšívali… čítať ďalej
určovanie časových úsekov podľa opakujúcich sa prírodných javov a pomocou zariadení. V roľníckej kultúre sa časti roka určovali podľa striedania ročných období spätých s určitými poľnohospodárskymi prácami. Medzníkmi dňa boli ráno, poludnie a večer. Rok i deň sa chápali ako opakujúci sa… čítať ďalej
druhé najjasnejšie teleso na oblohe, najbližší vesmírny sused Zeme. So sledovaním jeho polohy na oblohe, premenlivej podoby a viditeľnosti sa spájali predstavy, povery, predpovede a zariekania. Výsledkom racionálnych pozorovaní boli pranostiky: keď je Mesiac čistý, jasný, na druhý deň má… čítať ďalej
(prievlak, hrada, rošt) trám, ktorý bol položený stredom stropu, rovnobežne s pozdĺžnou osou domu, krížom pod stropné hrady. Konce mešternice boli uložené na prednej a zadnej čelnej stene. Mešternica viazala dom pozdĺžne, zvlášť ak mal väčšie rozpätie stien. Jej použitie bolo… čítať ďalej
sociálna vrstva mestského obyvateľstva, pre ktorú boli charakteristické určité mestské výsady (meštianske právo). Označuje sa aj ako tretí stav či stredná vrstva s pozíciami medzi duchovenstvom, šľachtou, roľníkmi a robotníkmi. Vznik meštianstva súvisí s rozvojom miest. Hoci medzi mešťanmi existovala určitá majetková… čítať ďalej
sídlo s vysokou koncentráciou a spravidla aj s väčším počtom obyvateľov, s centrálnym postavením a hospodársko-správnou funkciou v rámci užšieho alebo širšieho regiónu, u významných miest aj celej krajiny. Vyznačuje sa bohatou sieťou ulíc a námestí, viacpodlažnou sústredenou zástavbou, vyššou hustotou a vyšším štandardom technických… čítať ďalej
malá sociálna skupina, založená najmä na vzťahoch medzi manželmi, resp. rodičmi a slobodnými deťmi, ktorá sa zložením, zdrojmi obživy a spôsobom života prispôsobila podmienkam mestského prostredia. Hospodárska činnosť mestskej rodiny nemala samozásobiteľský charakter. Historicky súvisela s rozvojom remesiel, obchodu, školstva, neskôr… čítať ďalej
folklórne prejavy spoločenstva mesta. Keďže mestá sa od vidieckych sídiel obvykle odlišovali rôznorodejšou etnickou, sociálnou a priestorovou štruktúrou, profesnou orientáciou i spôsobom života, odrážalo sa to aj v rozmanitosti podôb mestskej kultúry (napríklad mestské povesti). V prípade Slovenska to však platí podmienečne,… čítať ďalej
optický jav spôsobený preletom meteoroidu atmosférou Zeme; svetelná stopa na oblohe ľudovo nazývaná padajúcou hviezdou. Podľa tradičných predstáv sa želanie, vyslovené prv ako meteor prestane svietiť, splní. Meteorické roje sa považovali za čistenie hviezd alebo ohnivý dážď. Niekoľko za sebou nasledujúcich… čítať ďalej
viacúčelový nástroj určený predovšetkým na zametanie. Na Slovensku bola najrozšírenejšia výroba metiel z konárov brezy a vŕby. Potrebných bolo 9-10 konárov dĺžky 80-150 cm. Na hrubšom konci sa nožom zbavili kôry a na troch miestach sa omotali a stiahli húžvou alebo drôtom. Niektorí… čítať ďalej
domácka a remeselná výroba metiel. Okrem výroby na vlastnú potrebu bolo vo viacerých horských a podhorských oblastiach vedľajším zamestnaním metlárstvo. Na západnom Slovensku sa výrobou metiel z brezového prútia sa zaoberali najmä na Myjavskej pahorkatine na kopaniciach v blízkosti Brezovej pod Bradlom,… čítať ďalej
(29. september) svätec, podľa biblie archanjel, vodca nebeského vojska, víťaz nad sedemhlavým drakom, premožiteľ diabla. V liturgických textoch vodca blažených do raja, váži duše pri poslednom súde. Na zobrazeniach sa najčastejšie objavuje s kopijou, ako víťaz nad drakom, od 14. storočia drží… čítať ďalej
systém jednotiek na vyjadrenie dĺžky, plochy, objemu a hmotnosti. Jednotlivé skupiny jednotiek boli prepojené: napríklad merica a korec boli miery objemu, ale aj rozlohy ornej pôdy, na ktorú sa vysiala 1 bratislavská merica (62,5 l) alebo korec obilia. Okrem kráľovských jednotiek používalo… čítať ďalej
(váhy) miery na určovanie hmotnosti. Základnou jednotkou týchto mier, pôvodom siahajúcich do antického Ríma, bol v Uhorsku do zavedenia platnosti metrického systému funt (libra). Používal sa vo viacerých hodnotách. Uhorský funt mal 2 hrivny (marky), 8 fert, 6 uncií, 32 lótov a 96 pizet. Mieru 1 kameň… čítať ďalej
(duté miery) miery na meranie tekutín, obilnín a iných sypanín. Do zavedenia metrického systému sa viaceré miery prelínali,a preto mali mať podľa uhorských zákonov rovnaký obsah. Miery Budína, záväzné v 15. storočí, v roku 1558 zákonom prispôsobili trnavskej norme, lebo Budín ovládli… čítať ďalej
remeslo a domácka výroba mieškov na mince, tabak a iné produkty. Výroba kožených (irchových) a textilných mieškov na peniaze a tabak, veľkých kožených mechov, káps, tašiek (aj na náboje), cestovných kufrov atď. Podľa prevahy vyrábaného tovaru sa výrobcovia nazývali aj… čítať ďalej
(miestne báje, skazky) epický žáner ľudovej prózy. Miestne povesti sa tematicky viažu na konkrétne miesto, lokalitu, prírodný útvar (skala, jaskyňa, hora), pamätný strom, studničku, jazero, kostol, hrad. Spravidla podávajú naivnú etymológiu pomenovania miestneho objektu (podľa majiteľa, prvých osadníkov, významnej udalosti, ktorá… čítať ďalej
(Mikolaj–reporez, 6. december) svätec, patrón rybárov, lodníkov, pastierov, zlatníkov, dospelých dievčat, detí, študentov, obchodníkov. Biskup v 4. storočí v Myre (Malá Ázia). Zobrazovaný býva v biskupskom rúchu, jeho znakmi sú zlaté gule, nádoby s peniazmi, kaďa s troma deťmi. V tradičnej kultúre jeden zo stridžích… čítať ďalej
platidlo z kovu v tvare kruhu. Ako zjavne hodnotný predmet bola vhodným obetným darom a symbolom bohatstva, vďaka materiálu a tvaru sa používala ako magický prostriedok. Minca vložená do prvého kúpeľa dieťaťu, do perín novomanželom či do základov domu mala zabezpečiť dostatok… čítať ďalej
(medokýš, kyselka, kvašna voda, šťava, šťavica) voda nasýtená rozpustenými minerálnymi látkami a plynmi. Na území Slovenska sa vyskytuje množstvo prameňov minerálnej vody, kde si ju ľudia chodili a chodia naberať a piť. Tam, kde bola studničná voda chuťovo alebo zdravotne… čítať ďalej
okrúhla hrnčiarska, fajansová, porcelánová, drevená alebo plechová, rôzne hlboká nádoba s oblými, rovnými alebo lomenými stenami, s uškami alebo bez nich. Veľké misy slúžili na spoločné, malé na individuálne a príležitostné jedenie. Hlinené a drevené misy sa používali už v neolite. Najstaršie hlinené… čítať ďalej
(mníškár, klieštič) muž, zaoberajúci sa kastrovaním zvierat ako hlavným zamestnaním. Na Slovensku bolo miškárstvo ako hlavné zamestnanie málo rozšírené. Miškári boli zväčša náturisti, vykonávajúci túto činnosť popri inom zamestnaní – skúsení chovatelia dobytka, pastieri, bačovia. Kastrovali ošípané, ovce, kozy, prípadne… čítať ďalej
(28. december) podľa kresťanskej tradície spomienkový deň na betlehemské deti, ktoré dal Herodes usmrtiť, dúfajúc, že je medzi nimi aj novorodený Ježiš. Biblický príbeh v ľudovom prostredí pripomínalo šibanie malých chlapcov. Podľa ľudových vysvetlení malo vyjadrovať utrpenie betlehemských detí. V… čítať ďalej
(čeladník, decký, parobok, šuhaj) muž v období dospievania, ktoré sa podľa tradície na vidieku začínalo približne po skončení základného vzdelania. Chlapci v tomto období už zvládali časť poľnohospodárskych prác, nemali však (spravidla do ženby) právo spolurozhodovať o organizácii práce na rodinnom majetku. V oblastiach… čítať ďalej
(svieca, várky, družbovský, parobský tanec, na kohúta, na kačor, obigrofka, pleščiny) predsvadobný obyčaj symbolizujúci ukončenie mládeneckého života ženícha, rozlúčku so slobodnou mládežou. Na rozdiel od dievockej rozlúčky bola to zábava s hudbou a tancom. Konala sa v predvečer svadby v dome ženícha alebo… čítať ďalej
mužské sólové alebo zriedkavejšie skupinové tance staršieho pôvodu. Mládenci ich tancovali na zábavách, no boli aj súčasťou špeciálnych obradových príležitostí, ako napríklad pri prijímaní chlapcov medzi mládencov alebo na svadbe, pri ktorých sa mali preukázať tanečné schopnosti a fyzické danosti… čítať ďalej
odevné súčasti, pokrývka hlavy, obuv a odevné doplnky, ktoré spolu tvorili odev slobodných mužov od veku približne 15-16 rokov do ich ženby. Medzi odevom mládencov a ženatých mužov nebolo podstatných rozdielov, nosili rovnaké odevné súčiastky. Rozdiel sa prejavoval len vo sviatočnom… čítať ďalej
organizovaná skupina dedinských mládencov. Viedol ich zvolený (západné a stredné Slovensko) alebo rešpektovaný mládenec (východné Slovensko), ktorého nazývali mládenecký, paholský alebo parobský richtár, prvý mládenec, perši parobek, mládenský gazda, stárek. Mával aj pomocníkov: podrichtár, kapuš, notár, armecký, mládek, hajdúch, krčmár… čítať ďalej
zosobášený pár krátko po svadbe, obyčajne do narodenia prvého dieťaťa. Ich postavenie v rodine a lokálnom spoločenstve určovala najmä forma usídlenia a počet detí v oboch rodinách. Do polovice 20. storočia prevládalo usídlenie v rodine muža (virilokálne, tradičnejšie patrilokálne), lebo zodpovedalo normám dedenia… čítať ďalej
(nevesta, mladá pani, brauta) žena, ktorá sa vydáva alebo má pred svadbou. V tradičnej svadbe na Slovensku mala osobitný odev. Podstupovala rad obradných aktov potvrdzujúcich zmenu jej stavu, zabezpečujúcich jej hospodársku prosperitu, plodnosť a ľahký pôrod, šikovnosť i šťastné manželstvo. Ochranný… čítať ďalej
stroj na mechanické oddelenie zrna niektorých plodín, predovšetkým obilia. Konštrukčne dokonalejšie mláťačky mali aj zariadenie na čistenie a triedenie zrna. Najjednoduchšie mláťačky na ručný pohon (krúťačky, rukové mašiny) spolu s gepľami začali prenikať najmä do bohatších obcí juhozápadného Slovenska koncom 19…. čítať ďalej
remeslo určené na strojové vymlátenie obilia. Na Slovensku sa rozšírilo po 1. svetovej vojne. Vykonávali ho zväčša remeselníci – strojní zámočníci, niekde kováči. Bolo rajonizované na jednotlivé dediny alebo ulice, či usadlosti v rámci dediny – rajóny. Regulované bolo na základe… čítať ďalej
osoba, ktorá cepmi mlátila obilie. Bola to namáhavá práca, ktorú vykonávali prevažne muži. Potreba väčšieho počtu mlatcov na veľkých hospodárstvach bola príležitosťou pre chudobnejších roľníkov odpracovať dlh za prenajatý záprah. V prípade potreby sa najímali partie mlatcov z obce, ale aj mimo… čítať ďalej
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.
