Meluzína

Meluzína

Meluzína 549 754 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Meluzína

vietor ako nadprirodzená ženská bytosť. Podľa tradičnej predstavy sa na Slovensku o krútivom vetre hovorilo ako o plači Meluzíny. Na západnom Slovensku ju podľa tradičných predstáv malo utíšiť, ak sa do vetra vyhodila hrsť múky. Predstava má pravdepodobne pôvod v povesti o víle Meluzíne. Jej nohy sa v dôsledku kliatby menili každú sobotu na hadí chvost. Bola manželkou rytiera Raymondina, ktorý ju nikdy v sobotu nesmel videť. Meluzína však zistila, že zákaz porušil. Premenená do podoby hada odletela z hradu Lusignan, na ktorý sa niekedy v noci vracala, aby sa postarala o svojich najmladších synov. Odvtedy sa na tomto hrade v južnom Francúzsku zjavovala, keď mal zmeniť majiteľa alebo tri dni pred smrťou niektorého z potomkov jej synov. Po prvý raz sa Meluzína spomína v spise História o Meluzíne, ktorý podľa rozličných európskych povestí v rokoch 1392 – 1394 spísal básnik Jan z Arrasu. Vietor nazývaný meluzína bol považovaný za znak zimy. Naznačuje to pranostika viažuca sa k 29. januáru: Na Saleského Františka meluzína si často zapíska.

Meluzína v kúpeli. Ilustrácia z knihy vydanej v Ženeve  roku 1487. Prevzaté z Le livre de Mélusine. Genéve, 1487
Meluzína v kúpeli. Ilustrácia z knihy vydanej v Ženeve roku 1487. Prevzaté z Le livre de Mélusine. Genéve, 1487

AutorJuraj Zajonc

Pozri aj
Literatúra

Antonín, L.: Bestiář. Bájná zvířata, živlové bytosti, monstra, obludy, nestvůry v knižní ilustraci konce středověké Evropy. Praha 2003.
Socháň, P.: Čo si slovenský ľud o vetre rozpráva. Rozličné druhy vetrov. In: Kalendár Slovenskej ligy, 9, 1934, 99-108.
Vondráček, V.: Fantastické a magické z hlediska psychiatrie. Bratislava 1993.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only