mladucha

(nevesta, mladá pani, brauta)
žena, ktorá sa vydáva alebo má pred svadbou. V tradičnej svadbe na Slovensku mala osobitný odev. Podstupovala rad obradných aktov potvrdzujúcich zmenu jej stavu, zabezpečujúcich jej hospodársku prosperitu, plodnosť a ľahký pôrod, šikovnosť i šťastné manželstvo. Ochranný význam mali predmety, ktoré si brala na cestu na sobáš, i to, že nechodievala v sprievode prvá. Po sobáši bola nositeľkou magickej schopnosti privodiť vydaj, preto si dievky brali jej veniec (dnes kyticu). V závere svadby sa podrobovala očistným úkonom – cirkevnej vádzke v kostole, umývaniu v tečúcej vode. Po svadbe nesmela istý čas (týždeň, deväť dní) navštíviť rodičovský dom, aby v novom domove privykla. Jej správanie počas svadby bolo prevažne pasívne, mala byť vážna, dôstojná, nemala sa smiať ani spievať, pri odchode z domu mala plakať. V slovných prejavoch ju zastupovali svadobní funkcionári, okrem evanjelických obcí Turca a Gemera, kde hovorila sama. V porovnaní so ženíchom sa na ňu vzťahovalo oveľa viac obradov a magických úkonov, čo vyplývalo z patriarchálnosti tradičného roľníckeho spoločenstva, kde vydaj znamenal výraznú zmenu v živote ženy. V súčasnej svadbe tieto obyčaje takmer zanikli a rozdiely medzi mladuchou a ženíchom sa stierajú.