meštianstvo

sociálna vrstva mestského obyvateľstva, pre ktorú boli charakteristické určité mestské výsady (meštianske právo). Označuje sa aj ako tretí stav či stredná vrstva s pozíciami medzi duchovenstvom, šľachtou, roľníkmi a robotníkmi. Vznik meštianstva súvisí s rozvojom miest. Hoci medzi mešťanmi existovala určitá majetková diferenciácia, pri užívaní výsad mali všetci rovnaké práva. Základným predpokladom získania meštianskeho práva bolo vlastníctvo nehnuteľnosti (domu, pôdy) vo vnútornom priestore mesta. Mešťanov tvorili predovšetkým obchodníci a remeselníci, postupne sa z nich oddelila skupina bohatších patriciov. Kultúra patriciátu v niektorých druhoch prevyšovala i kultúru šľachty (napr. vo vzdelaní, bývaní, odievaní, umení). V 18., najmä však v 19. storočí vrstva slovenského meštianstva, pochádzajúca z radov zemanov, remeselníkov a roľníkov, v rozhodujúcej miere ovplyvnila proces konštituovania sa slovenského národa. Pre svoj konzervativizmus v sociálnych názoroch a životnom štýle sa ujalo od konca 19. storočia pejoratívne označenie meštiak, meštiactvo, malomeštiactvo. Výraz mešťan, meštianstvo sa používa aj na označenie obyvateľa a obyvateľstva mesta.