menovci

osoby s rovnakým priezviskom, nie nevyhnutne spojené príbuzenskými vzťahmi. Menovci tvorili patronýmiu, príbuzenskú skupinu patrilineárnych príbuzných v jednom sídle len dovtedy, kým odvádzali svoj pôvod od reálneho spoločného predka. V obci bývali buď na jednom dvore (gruntovníci), mohli však byť i rozmiestnení po dedine. Po vystriedaní sa viacerých generácií mohlo v niektorých obciach bývať aj 20 menovcov. Obec ich odlišovala pomocou prímenia. Najširšie skupiny menovcov žili na sezónnych sídlach, lazoch, kde kvôli dostatku miesta jestvovala pre vždy ďalšiu a ďalšiu generáciu synov, nositeľov mena, možnosť usadiť sa a založiť si rodinu. Takto vytvorené osady, osobitné sídla sa napríklad na Kysuciach nazývali dvormi. Každý dvor mal svoje meno, obyčajne podľa najstaršej alebo najbohatšej rodiny (Strapáčovci v Strapáčove, Mackovia u Mackov). Keďže príbuzenské vzťahy i v izolovaných patronymických sídlach sa vnímali po 3 či 4 generácie, zatiaľ čo sídla sa rozrastali podstatne dlhšie, patronymické spoločenstvo spájala predovšetkým sídelná jednota. Považovali sa za susedov, mohli medzi sebou uzatvárať sobáš.