medovník
(perník)
sladké pečivo z pšeničnej alebo ražnej múky, medu, cukru a korenín, ručne formované pomocou drevených foriem, ktoré sa v Európe začali používať v 14. storočí. Do konca 18. storočia bol pokrmom vyšších spoločenských vrstiev. V ľudovom prostredí sa udomácnil v 19. storočí. Podľa kvality múky, medu, druhov korenín a tvarov sa vyrábalo viacero druhov medovníkov, ktorých recepty si medovnikári chránili ako výrobné tajomstvo. Najdrahším medovníkom bol marcipán, ktorý sa zhotovoval z kvalitného medu, hladkej múky, prísad a korenín. Tvary medovníkov (srdce; koníky, husári, bábiky ako hračky; náboženské motívy) sa prispôsobovali osobe obdarovaného a príležitostiam, z ktorých sa medovníky nosili (jarmoky, púte, hody). Pôvodnú reliéfnu úpravu povrchu medovníkov vystriedala v druhej polovici 19. storočia ozdobná maľba a lepenie obrázkov cukrovou polevou. Medovníky sa dodnes pečú ako vianočné pečivo.
sladké pečivo z pšeničnej alebo ražnej múky, medu, cukru a korenín, ručne formované pomocou drevených foriem, ktoré sa v Európe začali používať v 14. storočí. Do konca 18. storočia bol pokrmom vyšších spoločenských vrstiev. V ľudovom prostredí sa udomácnil v 19. storočí. Podľa kvality múky, medu, druhov korenín a tvarov sa vyrábalo viacero druhov medovníkov, ktorých recepty si medovnikári chránili ako výrobné tajomstvo. Najdrahším medovníkom bol marcipán, ktorý sa zhotovoval z kvalitného medu, hladkej múky, prísad a korenín. Tvary medovníkov (srdce; koníky, husári, bábiky ako hračky; náboženské motívy) sa prispôsobovali osobe obdarovaného a príležitostiam, z ktorých sa medovníky nosili (jarmoky, púte, hody). Pôvodnú reliéfnu úpravu povrchu medovníkov vystriedala v druhej polovici 19. storočia ozdobná maľba a lepenie obrázkov cukrovou polevou. Medovníky sa dodnes pečú ako vianočné pečivo.
Forma na medovník v tvare koníka. Stredné Slovensko, 19. storočie. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová
AutorOľga Danglová
Pozri aj
Literatúra
Chlupová, A.: Medovníky. Ústredie ľudovej umeleckej výroby, Bratislava 1996.
Stano, P.: Perník – medovník, Pernikár – medovnikár. In Slovenská reč 1978, s. 358-362.