Encyklopédia

obecný sluha

(bubeník, bachter, hajdúk, zakazáč, armecki, ordinanc, konšel, boženík, burger, pougár, klajnrichter, kišbíró) bubeník, zriadenec, vybehávač obecného úradu. Na malých dedinách vykonával i ďalšie služby (napríklad ako hlásnik, úradný doručovateľ a iné). Obyčajne pred kostolom, krčmou, kováčňou, na križovatke ciest zvolával… čítať ďalej

obed

(poledno, polodňa, pouňe, poľudzinek, polidenok, polidne) jedlo podávané v polovici dňa. Slovo obed je slovanského pôvodu, označovalo väčšie hodovanie, hostinu, no postupne sa jeho význam zúžil na pomenovanie hlavného jedla dňa. Pôvodne sa v roľníckom prostredí varené jedlo na poludnie nepodávalo. Hlavným… čítať ďalej

obedár

hrnčiarska alebo fajansová nádoba na prenášanie jedla so širokým hrdlom a s horným oblúkovitým držadlom, s glazovaným črepom. Zvyčajne zdobená jedno alebo viacfarebným florálnym dekórom. Väčšina obedárov mala pôvodne aj pokrievku. Na území Slovenska sa obedár objavil ako pravdepodobný domáci prínos do… čítať ďalej

oberačka

komplex vinohradníckych prác spojený so zberom, transportom a prípravou hrozna na ďalšie spracovanie. Patrí k najvýznamnejším vinohradníckym prácam, kde sa odráža celoročné snaženie vinohradníkov. Vo vinohradníckych oblastiach Slovenska sa oberačka realizovala zvyčajne od polovice septembra do konca októbra, v závislosti od lokality… čítať ďalej

obetiny

odborné pomenovanie predmetov, ktoré sa dávali ako obete nadprirodzeným silám a bytostiam, alebo ich symbolom. Vyjadrovali kultový vzťah: prosbu o splnenie a vďaku za dosiahnutie cieľa, ale i prosbu o uzmierenie. Pri rodinných, výročných, pracovných a iných príležitostiach sa dávali démonom, mŕtvym,… čítať ďalej

obilná jama

(zbožná jama) v zemi vykopaná zásobnica na uskladnenie vymláteného obilia. Tento spôsob skladovania obilia bol známy už v neolite a poznali ho aj Slovania pred príchodom na naše územie. Na Slovensku sa obilné jamy vyskytovali ešte začiatkom 20. storočia, predovšetkým v obilninárskych… čítať ďalej

obilninové jedlá

tepelne pripravené jedlá, ktorých základom sú obilniny. Obilniny, ktoré patria na území Slovenska k najstarším kultúrnym rastlinám, mali v skladbe stravy vždy významné miesto. Najstarším známym pokrmom z obilnín bolo pražmo, pripravované pražením obilných zŕn. Väčšina obilnín sa však ďalej spracúvala na krúpy… čítať ďalej

obilniny

kultúrne druhy jednoročných rastlín, väčšinou z čeľade lipnicovitých. Všeobecne sa rozdeľujú na oziminy a jariny. Slúžia ako potravina, na výrobu sladu a škrobu a ako krmivo. V histórii agrárnej kultúry ľudských spoločenstiev bolo pestovanie obilnín najdôležitejšou podmienkou ich ďalšieho civilizačného vývoja…. čítať ďalej

oblasť tradičnej kultúry

územie s osobitou skladbou javov tradičnej kultúry, ktorého vymedzenie je výsledkom vedeckého bádania. Pôvodne sa oblasť tradičnej kultúry nie veľmi presne nazývala etnografická oblasť a navyše bola zamieňaná s tradičnou oblasťou. Názory na regionalizáciu tradičnej kultúry Slovenska sa v priebehu 20. storočia vyvíjali…. čítať ďalej

oblatkáreň

(oblatkovnica, oblátnica) železné náradie v tvare roztváracích klieští s dvoma okrúhlymi alebo obdĺžnikovými platňami a dlhými ramenami. Slúžilo na pečenie vianočných oblátok. Riedke oblátkové cesto sa vlialo na jednu platňu a druhou sa prikrylo. Pomocou dlhých ramien sa oblatkáreň položila na otvorený oheň… čítať ďalej

oblievanie

pôsobenie tekutinou na osoby, zvieratá a predmety s cieľom reálne alebo symbolicky preniesť na ne vlastnosti tekutiny, prípadne overiť ich schopnosti. Oblievanie bolo tradičným ochranným, očistným, plodonosným, liečebným úkonom, spätým s rozličnými obradmi. Najčastejšie sa oblievalo vodou. Na zabezpečenia zdravia sa ľudia… čítať ďalej

obor

bytosť ľudského vzhľadu s niektorými znakmi démona prírody. Predstava o ňom súvisí so základnými bytosťami zeme (skalní a horskí duchovia). U všetkých Slovanov sa zachovalo podanie, že ľudia na počiatku sveta boli obrovskí, siahali hlavami do oblakov a najvyššie lesy im boli… čítať ďalej

oboroh

hospodárska stavba na uskladnenie sena a slamy. Jeho konštrukcia pozostávala zo štyroch, spravidla smrekových stĺpov (10–15 m) postavených na drevenom štvorcovom ráme (asi 5×5 m). Na stĺpoch bola pripevnená stanová strecha (krytá slamou alebo šindľom), ktorá sa podľa potreby vertikálne po nich… čítať ďalej

obrad

(rituál) odborné označenie osobitnej kategórie obyčajov s najvyšším stupňom normatívnosti, stabilnosti, kolektívnosti, tradičnosti a sankcií za jeho nedodržanie. Obrady sprevádzajú významné udalosti v živote človeka, spoločnosti a prírody (napríklad narodenie, smrť, zimný či letný slnovrat). Ich charakteristickým znakom je odlišnosť od… čítať ďalej

obradný plač

rituálna súčasť obradov prechodu, predovšetkým pohrebu, potvrdzujúca právoplatnosť a nezvratnosť sociálnej a biologickej zmeny; protiklad obradného smiechu. Na väčšine nášho územia sa verilo, že neoplakaný mŕtvy sa môže stať revenantom alebo upírom. Preto plač musel zaznieť v tradíciou predpísanom čase… čítať ďalej

obradný smiech

rituálna súčasť niektorých obradov prechodu, pomáhajúca magickými prostriedkami prekonať prechodové momenty; protiklad obradného plaču. Na princípe psychodrámy parodizuje strach a škodlivé sily, čím sa dosahuje mobilizácia účastníkov obradu na ich prekonanie (napríklad v hrách pri mŕtvom). Obradný smiech treba odlíšiť od… čítať ďalej

obradové jedlá

jedlá funkčne späté s rodinnými alebo kalendárnymi obradmi spoločenstva. Pôvodne sa obradové jedlá pripravovali pri významných udalostiach v živote človeka – ukončenie alebo započatie poľnohospodárskych prác, narodenie dieťaťa, svadba, úmrtie člena rodiny. Usporadúvali sa slávnosti, ktorých význam sa umocňoval spoločným jedením… čítať ďalej

obradové pečivo

pečivo pripravované pri rodinných alebo kalendárnych sviatočných príležitostiach. K najstarším formám patrí pečivo znázorňujúce rozličné druhy zvierat, ktoré sa pôvodne pieklo pre domáce zvieratá a dávalo sa im na Vianoce zožrať vo viere, že sa udržia v zdraví a sile. Na severovýchodnom… čítať ďalej

obradový chlieb

chlieb s magickou funkciou v rodinných a kalendárnych obradoch. Chlieb, podobne ako koláč, pripravený v čase sviatku predstavoval vo všetkých kultúrach, ktoré vzišli z agrárnych tradícií, želanú plodnosť polí, bohatstvo rodiny, domov, dobro. Jeho pôvodný okrúhly tvar symbolizoval slnko, plynutie života, nekonečnosť, večnosť,… čítať ďalej

obradový folklór

folklórne prejavy späté s obradmi a zvykmi. Tvoria ho hovorené vinše, porekadlá, modlitby, zaklínania, zariekania, obradové formuly a hádanky, ako aj piesňové, hudobno-inštrumentálne, tanečné i dramatické podoby folklóru a niektoré hry. V rámci obradu sú takéto rôzne podoby folklóru vo vzájomnom prepojení… čítať ďalej

obradový koláč

koláč pripravovaný pri rodinných alebo kalendárnych sviatočných príležitostiach. Veľký význam sa v tradičnom dedinskom prostredí prikladal koláčom pripravovaným pre svadobný obrad. Svadobný koláč – radostník, brány, mrváň, vrtaň, poklona, calta, kuch – piekla neveste zvyčajne jej krstná matka ako dar. Niesol… čítať ďalej

obradový odev

súbor odevných súčastí, pokrytie hlavy, obuv a odevné doplnky, ktoré sa nosili oblečené počas rodinných a kalendárnych obradov. Základom obradového odevu mohol byť všedný aj sviatočný odev. Znakovú funkciu tvorilo povinné použitie konkrétnych súčastí alebo predmetov, ktoré určovali úlohu jednotlivca… čítať ďalej

obrady prechodu

(iniciácia) ustálené spôsoby správania spojené s prelomovými zmenami biologického, vekového, rodinného, sociálneho stavu jednotlivca, známe zo všetkých kultúr sveta. Sprevádzajú narodenie, dospievanie, uzavretie manželstva a úmrtie, ako aj prijatie za členov náboženských komunít, profesijných spoločenstiev a ďalšie zmeny v spoločenskom postavení jednotlivca… čítať ďalej

obraz

plošné zobrazenie predstáv, výjavov, postáv, vecí. Môže byť samostatným výtvarným dielom alebo súčasťou objektu (maľba na keramike, nábytku); v užšom zmysle závesný obraz. K rozšíreniu niektorých námetov závesného obrazu prispelo v Európe v 14. a 15. storočí udomácnenie reprodukčných techník (drevorez). Drevorezné predlohy… čítať ďalej

obraz na skle

maľba za studena na rube sklenej tabule. Technológia známa už v starom Egypte sa v období renesancie udomácnila v Taliansku, odtiaľ sa rozšírila do celej Európy, aj na naše územie. Ako barokovú slohovú maľbu si ju v 17.- 18.storočí privlastnila cirkev, šľachta a… čítať ďalej

obrus

(partok) bytová textília, ktorá sa používa najmä na prikrytie stola. Obrusy sa zhotovovali z dvoch, niekedy aj z viacerých pôl plátna, ktoré boli spojené ozdobným spojovacím stehom, tkanicou alebo čipkou. Na obrusoch prevažovali tkané pásové vzory, ktorých farebnosť niekedy symbolizovala príležitosť použitia…. čítať ďalej

obsypávanie

agrárny magický úkon rozšírený v pôvodne roľníckych kultúrach. Napodobením sejby a použitím mnohopočetných plodín (zrno, mak, hrach, v súčasnosti aj cukor, ryža, cukríky, konfety) sa v magickom zmysle zabezpečuje hojnosť, plodnosť, prosperita. V slovenskej tradičnej kultúre sa obsypávanie vyskytovalo v rozličných častiach svadby či vo… čítať ďalej

obuv

prostriedky ochrany nôh pred vplyvom prírodného prostredia a počasia. Podľa druhu materiálu z ktorého bola obuv zhotovená sa na Slovensku v minulosti nosila kožená, vlnená a drevená obuv. Podľa formy možno jednotlivé druhy rozdeliť na nízku a vysokú obuv. Nízku koženú obuv… čítať ďalej

obuvníctvo

remeselná a domácka výroba i oprava obuvi. Ako remeslo sa vyvinulo v 19. storočí zo ševcovstva. Po zrušení cechov vznikli v roku 1873 obuvnícke priemyselné spolky v Bratislave, Slovenskej Ľupči, Banskej Bystrici, Revúcej, v roku 1874 v Ratkovej, 1875 v Nitre, 1876 v Kežmarku a Nových Zámkoch, v 1878 v Banskej Štiavnici,… čítať ďalej

obvenenie

majetok, ktorý patril manželke podľa zákona alebo na základe sľubu manžela ako náhrada za stratu panenstva a manželskú vernosť. Vyvinulo sa v 13. storočí podľa starého germánskeho zvyku. Obvenenie bolo dvojaké: zákonné a sľúbené. Podľa Tripartita z roku 1514 patrilo zákonné obvenenie… čítať ďalej

obyčaj

odborné označenie tradíciou určeného spôsobu sociálneho správania ľudí, ktorý je v danom spoločenstve všeobecne prijatý, rozšírený a ustálený. Významovo sa prekrýva s pojmom zvyk, ktorý sa považuje za jeho synonymum. Uplatňuje sa v situáciách každodenného života, ale najmä pri významných momentoch života človeka,… čítať ďalej

obyčajové právo

(zvykové právo) súbor noriem tvoriacich právny poriadok. Ich záväznosť sa prejavovala v ustálených obyčajoch. V období feudalizmu obyčajové právo na Slovensku prevažovalo nad právom zákonodarným. Určitú právnu jednotu vo feudálnom Uhorsku regulovali kráľovské, neskôr miestodržiteľské nariadenia k pôsobnosti rôznych okruhov práv, právu tvoriť… čítať ďalej

obydlie

súhrn obytných a hospodárskych budov alebo priestorov, ktoré vytvárajú celok s početnými vzájomnými väzbami jednotlivých častí. V dôsledku sociálnej a hospodárskej rôznorodosti tradičného prostredia sa rozvinuli aj rozmanité formy či typy tradičného obydlia – roľnícke, vinohradnícke, banícke, remeselnícke a ďalšie. Najpodstatnejším znakom… čítať ďalej

oceľovanie

(chodenie s oceľou) predvianočná alebo vianočná obchôdzka vinšovníkov – malých chlapcov s kúskom železa alebo s kameňom, ktoré symbolizovali pevnosť, zdravie, silu. Kameň vynášali hospodári na jar na pole v čase siatia, kde mal chrániť úrodu a podľa princípov mágie pôsobiť na… čítať ďalej

ochotnícke divadlo

divadelné predstavenia amatérskych divadelníkov. Inšpiráciou boli školské divadlá a predstavenia mestských a kočovných divadelných spoločností. Prvé slovenské predstavenie zohrali r. 1830 v Liptovskom Sv. Mikuláši. Ochotnícke združenia sa utvárali z iniciatívy študentov, učiteľov, kňazov a remeselníckej mládeže po celom Slovensku, v mestách i na… čítať ďalej

ochranná mágia

odborné označenie zákazov a praktík cielených na ochranu pred zlými silami, chorobami, prírodnými živlami a nešťastím, tiež apotropajná mágia. Podľa tradičných predstáv na Slovensku platila časť ochranných zákazov len v určitých termínoch (na Valenta – Valentín, 14. február – sa nesmelo priasť ani… čítať ďalej

ochranné predmety

odborné označenie materiálnych prostriedkov, ktorým sa pripisovala magická schopnosť chrániť človeka pred čarami, démonmi, zomretými, zlými silami a prírodnými živlami (tiež apotropajné predmety). Patrili k nim oheň, voda, chlieb, zem, nerasty, rastliny, niektoré zvieratá alebo ich časti, časti z tela mŕtveho a… čítať ďalej

ochranné znaky

symboly s pripísanou schopnosťou chrániť určitý objekt alebo priestor (tiež apotropajné znaky). V tradičnej kultúre Slovenska sa takto využívali najmä kruh, kríž, svastika, solárny znak, päťcípa a šesťcípa hviezda. Znak kruhu sa znázorňoval gestom, pohybom alebo graficky. Päťcípa hviezda (murinoha) kreslená jedným… čítať ďalej

očistná mágia

odborné označenie skupiny magických úkonov na očistenie objektu od škodlivých a nečistých nadprirodzených síl, tiež lustračná mágia, purifikačná mágia. Jej prostriedkami boli voda, oheň, rastliny považované za magicky aktívne, sliny, krv, zem, ale aj slovo (zaklínanie, zariekanie, modlitba) či gesto,… čítať ďalej

ocot

tekutina ostrej chuti používaná v kuchyni na okyslenie jedál. Pre slovenskú tradičnú kuchyňu boli charakteristické jedlá s kyslastou príchuťou. Na jej dosiahnutie sa používal ocot, ktorý sa v domácnostiach pripravoval pre vlastnú potrebu z planého alebo lesného ovocia skvasením. Vo vinohradníckych oblastiach sa robil zo… čítať ďalej

odev

súbor odevných súčastí a doplnkov, ktoré slúžia na oblečenie človeka. Základnou funkciou odevu v našom geografickom prostredí so striedaním teplých a chladných období je ochrana pred klimatickými vplyvmi počasia. Vývin odevu vždy bol a dodnes je úzko spätý s vývinom spoločnosti…. čítať ďalej

odev do hrobu

odevné súčasti, ktoré mal mŕtvy oblečené v truhle. Mŕtveho pred oblečením poumývali a učesali, mužov aj oholili. Malé deti sa pochovávali v bielom, najčastejšie len v plátennom odeve. Dievčatká a chlapcov pochovávali vo sviatočnom odeve, dievčatká s venčekom na hlave. Slobodné dievky a slobodných… čítať ďalej

odev mladuchy

súbor odevných súčastí, ktoré malo slobodné dievča oblečené počas svadby. Základom odevu mladuchy bol sviatočný odev doplnený o súčasti, ktoré boli svojou znakovou funkciou spájané so svadbou. Takou bola súkenná sukňa zelenej, modrej alebo čiernej farby, kožuch alebo mentieka, ktoré sa… čítať ďalej

odev na krst

súbor odevných súčastí, ktoré malo oblečené dieťa, ktoré niesli do kostola na krst a odev ženy, ktorá ho niesla na krst. Dieťa bolo oblečené do košieľky a čepčeka, ktoré mu darovala krstná matka. Košieľka mala okolo hrdla naberaný volánik. Na… čítať ďalej

odev svadobných funkcionárov

základ odevu družíc, družbov, starejšieho, oddavača a starejšej tvoril sviatočný odev doplnený o niektoré prvky, ktoré boli svojou znakovou funkciou spájané so svadbou. Znakom odevu družíc boli party a družbov pierka, ktoré sa odlišovali od party mladuchy a pierka ženícha. Znakom… čítať ďalej

odev ženícha

súbor odevných súčastí, ktoré mal slobodný mládenec oblečené počas svadby. Základom odevu ženícha bol sviatočný odev doplnený o súčasti, ktoré boli svojou znakovou funkciou spájané so svadbou. Takou bola vyšívaná košeľa, ktorú ženíchovi darovala mladucha. K odevu ženícha, v závislosti od miestnej alebo… čítať ďalej

odevná hygiena

činnosti zamerané na čistotu a údržbu odevu. Základom odevnej hygieny bolo pranie alebo zváranie, s následným škrobením a hladením odevu. Muži si košeľu a ženy rukávce vymieňali raz týždenne. Spodný odev sa vymieňal zriedkavejšie. Vrchný odev sa striedal podľa príležitosti nosenia. Súčiastky… čítať ďalej

odevná plachta

(obrus, prestieradlo, partok) archaický druh vrchného odevu žien. Najčastejšie bola zhotovená z 2 pôl konopného alebo ľanového, neskôr aj z bavlneného plátna. Ženy ju nosili zloženú pod pazuchou nielen pri každej ceste mimo domu, ale aj pri návšteve kostola. Hrubšia a nezdobená… čítať ďalej
Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only