obydlie

súhrn obytných a hospodárskych budov alebo priestorov, ktoré vytvárajú celok s početnými vzájomnými väzbami jednotlivých častí. V dôsledku sociálnej a hospodárskej rôznorodosti tradičného prostredia sa rozvinuli aj rozmanité formy či typy tradičného obydlia – roľnícke, vinohradnícke, banícke, remeselnícke a ďalšie. Najpodstatnejším znakom tradičného roľníckeho obydlia bola úzka spätosť sociálnych a hospodársko-výrobných funkcií. Roľnícke obydlie bolo uspôsobené predovšetkým na hospodárske účely. Jeho obytná zložka bola menej dôležitá. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že z celkovej zastavanej plochy dvora pripadalo na hospodársku časť okolo 70% a na obytnú časť len 30%. Vyšší sociálny status majetnejších roľníkov sa prejavoval vo formálnych znakoch blahobytu – väčšia rozmernosť, honosnosť a dekoratívnosť obydlia. Iba v malej miere sa to odrážalo aj v jeho vyšších úžitkových hodnotách a vo vyššom štandarde bývania.