oblatkáreň

(oblatkovnica, oblátnica)
železné náradie v tvare roztváracích klieští s dvoma okrúhlymi alebo obdĺžnikovými platňami a dlhými ramenami. Slúžilo na pečenie vianočných oblátok. Riedke oblátkové cesto sa vlialo na jednu platňu a druhou sa prikrylo. Pomocou dlhých ramien sa oblatkáreň položila na otvorený oheň alebo vložila do vyhriatej rúry. Na jednej alebo oboch platniach boli zvnútra vyryté obrazce a nápisy prevažne náboženského (Ukrižovanie, Božské srdce, Baránok boží, Adam a Eva, kalich, Kristove iniciály), menej svetského charakteru (heraldické znaky, architektonické, poľovnícke motívy), ktoré sa odtlačili na oblátku. Staršie oblatkárne boli kované a zdobené rytým dekórom. Na území Slovenska boli známe už v 16. storočí. V 18. a 19. storočí sa vyrábali aj liatinové oblatkárne. Menšie oblatkárne sa používali v rímskokatolíckych kláštoroch a farách na pečenie malých oblátok – hostií, ktoré ako predmety uctievania patria k rekvizitám liturgického obradu.