oblasť tradičnej kultúry

územie s osobitou skladbou javov tradičnej kultúry, ktorého vymedzenie je výsledkom vedeckého bádania. Pôvodne sa oblasť tradičnej kultúry nie veľmi presne nazývala etnografická oblasť a navyše bola zamieňaná s tradičnou oblasťou. Názory na regionalizáciu tradičnej kultúry Slovenska sa v priebehu 20. storočia vyvíjali. Najčastejšie sa vymedzovali na základe jedného javu a za využitia administratívno-územného členenia Uhorska na župy. Vymedzené oblasti sa ďalej členili. V 30. rokoch 20. storočia bola tradičná kultúra Slovenska po prvý raz rozdelená do dvoch oblastí: horskej a nížinnej. Po 2. svetovej vojne sa k tomuto členeniu začalo pridávať členenie na západnú, strednú a východnú oblasť, za využitia administratívno-územného členenia Slovenska na kraje. Naďalej prevládalo členenie podľa žúp. Najďalej v regionalizácii tradičnej kultúry Slovenska dospel Etnografický atlas Slovenska. Regionalizácia vznikla syntézou priestorového výskytu jednotlivých javov tradičnej kultúry. Základnú vrstvu tvorili javy, ktoré sa vyskytovali na celom území. Druhou vrstvou boli javy, ktoré sa vyskytovali buď len v horskej alebo len v nížinnej oblasti. Treťou vrstvou boli javy, ktoré sa vyskytovali na západnom a strednom Slovensku alebo na strednom a východnom Slovensku. Poslednou vrstvou boli javy, ktoré sa vyskytovali vždy len v jednej oblasti, na západnom, strednom alebo východnom Slovensku. Výsledkom bolo rozdelenie tradičnej kultúry Slovenska do šiestich oblastí: západoslovenskej horskej oblasti, západoslovenskej nížinnej oblasti, stredoslovenskej horskej oblasti, stredoslovenskej nížinnej oblasti, východoslovenskej horskej oblasti a východoslovenskej nížinnej oblasti. Každú z nich charakterizuje iná, konkrétne definovaná štruktúra javov tradičnej kultúry.