obuvníctvo

remeselná a domácka výroba i oprava obuvi. Ako remeslo sa vyvinulo v 19. storočí zo ševcovstva. Po zrušení cechov vznikli v roku 1873 obuvnícke priemyselné spolky v Bratislave, Slovenskej Ľupči, Banskej Bystrici, Revúcej, v roku 1874 v Ratkovej, 1875 v Nitre, 1876 v Kežmarku a Nových Zámkoch, v 1878 v Banskej Štiavnici, Zvolene a Gelnici a 1880 v Košiciach. Obuvníci boli najpočetnejší remeselníci vo všetkých župách okrem Oravy. R. 1890 bolo v slovenských župách 14 167 obuvníckych a čižmárskych dielní. Po roku 1918 nastala pre obuvníkov doba existenčného zápasu s nastupujúcim obuvníckym priemyslom (napríklad firma Baťa). Roku 1930 bolo na Slovensku 7 988 obuvníckych dielní. Pracovalo v nich 12 047 ľudí. Reakciou na krízu bolo zakladanie obuvníckych družstiev. V medzivojnovom období sa v obuvníckych dielňach masovo začali používať obuvnícke šijacie stroje, ktoré postupne vytlačili ručne šitú či kolkami podbíjanú obuv. Organizačnou formou obuvníctva sa od roku 1950 stali výrobné družstvá a komunálne podniky.