Veľká noc
(Pascha)
viacdňový kresťanský sviatok pripomínajúci udalosti ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista, do roku 325 slávený v čase židovského sviatku pésah. Od 4. storočia je sviatkom pohyblivým; určuje sa podľa dátumu, na ktorý pripadne Veľkonočná nedeľa. Tou je podľa lunárneho kalendára prvá nedeľa po prvom splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti. K sviatkom Veľkej noci sa viazalo veľké množstvo cirkevných obradov, ale i tradičné obyčaje súvisiace s príchodom jari a novej etapy roľníckeho roka, odkazujúce na predkresťanské obrady, praktiky a zákazy. Významnú úlohu v nich hrali voda, oheň, zeleň a vajíčka. S vodou sa spájala predstava nového života, čistoty a krásy: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty bolo zvykom ranné umývanie sa v potokoch, studničkách, brodenie koní, česanie vlasov pod vŕbami. Obyčaje späté s vodou vrcholili počas Veľkonočného pondelka v podobe polievania vodou. Zeleň je súčasťou Veľkej noci v podobe vŕbových vetvičiek, ktoré kňazi svätili na Kvetnú nedeľu, i korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby. Nimi sa pri šibaní na Veľkonočný pondelok mala preniesť sila prírody na človeka. Očistnú funkciu zohrával hluk: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď nezvonili kostolné zvony, sa zlé sily z dediny zaháňali rapkaním rapkáčov. Očistná úloha sa pripisovala aj ohňu: na Bielu sobotu sa zvykol v domácnostiach nietiť nový oheň, na ktorom sa potom pripravovali veľkonočné jedlá. V poverových predstavách sa veľkonočný čas spájal s aktivitou nečistých síl. Preto sa v mnohých oblastiach Slovenska nosili na hroby vajíčka a potraviny s cieľom uctiť si mŕtvych predkov.
viacdňový kresťanský sviatok pripomínajúci udalosti ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista, do roku 325 slávený v čase židovského sviatku pésah. Od 4. storočia je sviatkom pohyblivým; určuje sa podľa dátumu, na ktorý pripadne Veľkonočná nedeľa. Tou je podľa lunárneho kalendára prvá nedeľa po prvom splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti. K sviatkom Veľkej noci sa viazalo veľké množstvo cirkevných obradov, ale i tradičné obyčaje súvisiace s príchodom jari a novej etapy roľníckeho roka, odkazujúce na predkresťanské obrady, praktiky a zákazy. Významnú úlohu v nich hrali voda, oheň, zeleň a vajíčka. S vodou sa spájala predstava nového života, čistoty a krásy: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty bolo zvykom ranné umývanie sa v potokoch, studničkách, brodenie koní, česanie vlasov pod vŕbami. Obyčaje späté s vodou vrcholili počas Veľkonočného pondelka v podobe polievania vodou. Zeleň je súčasťou Veľkej noci v podobe vŕbových vetvičiek, ktoré kňazi svätili na Kvetnú nedeľu, i korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby. Nimi sa pri šibaní na Veľkonočný pondelok mala preniesť sila prírody na človeka. Očistnú funkciu zohrával hluk: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď nezvonili kostolné zvony, sa zlé sily z dediny zaháňali rapkaním rapkáčov. Očistná úloha sa pripisovala aj ohňu: na Bielu sobotu sa zvykol v domácnostiach nietiť nový oheň, na ktorom sa potom pripravovali veľkonočné jedlá. V poverových predstavách sa veľkonočný čas spájal s aktivitou nečistých síl. Preto sa v mnohých oblastiach Slovenska nosili na hroby vajíčka a potraviny s cieľom uctiť si mŕtvych predkov.