Zelený štvrtok

podľa kresťanskej veľkonočnej liturgie deň konania poslednej večere Krista s apoštolmi. V očakávaní udalostí nasledujúceho Veľkého piatka ako dňa ukrižovania Krista sa prestalo zvoniť kostolnými zvonmi: zaviazali sa; odvézli sa do Ríma. K týmto obradom sa v tradičných obyčajoch na Slovensku pridávali staršie zvyky, vychádzajúce z predstavy o potrebe magickej ochrany ľudí i hospodárstva (napríklad vyvolávaním hluku rapkaním na rapkáčoch) pred nadprirodzenými silami, ktoré sa mali aktivizovať na začiatku jarného obdobia. Okrem povier a úkonov spojených s posledným zvonením zvonov (v okolí Nitry gazdiná štrngajúc zväzkom kľúčov obišla gazdovstvo, aby zahnala hlodavce; v okolí Bratislavy gazda obišiel pole a škodcov odháňal búchaním cepmi o zem; na Kysucach triasli počas zvonenia zvonov stromy, aby narástlo veľa ovocia) bol tento deň spojený aj s umývaním sa v čerstvej tečúcej vode s predstavou, že tak sa človek zbaví lišajov, vredov, bradavíc, svrabu, ale aj pieh a vyrážok. Zelený štvrtok bol zaužívaným termínom prvého výhonu dobytka na pastvu. Rozšírené boli obyčaje spojené s jeho magickou ochranou proti zlým silám a chorobám a na zabezpečenie prosperity: dobytok musel prekračovať žeravé uhlíky, šibali ho vŕbovými prútmi, koňom do hrivy a kravám na rohy uväzovali červené stužky proti urieknutiu a podobne. Dobrú úrodu mala zabezpečiť príprava a konzumácia zeleninových jedál a cestovín, v južných oblastiach Slovenska sa na Zelený štvrtok varili polievky a prívarky z mladých listov špenátu, šťavela i žihľavy, ktoré mali očistiť krv. Mládenci takmer na celom Slovensku zvykli v tento deň obchádzať domy a sypať do pitvorov či na prahy izieb mravce, symbolizujúce hojnosť a prinášajúce navštíveným rodinám šťastie.