Biela sobota

kresťanský sviatok na pamiatku Kristovho vzkriesenia, ktoré pripomínali večerné obrady. V tradičnom zvykosloví deň venovaný vareniu a pečeniu obradových jedál (údená bravčovina, klobásy a huspenina), ktoré sa v rímskokatolíckych oblastiach jedli až počas Veľkonočnej nedele. Masť zo šunky sa odložila na liečenie rán, natieranie volskej šije odretej jarmom alebo nôh, aby pri poľnej práci nepopukali a aby boli chránené pred uštipnutím hadom. V sobotu sa jedla kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa, zahustená vajcom, alebo kapustnica s hríbmi, cesnakom a zápražkou. V evanjelických obciach mäso už večer jedli. Najstarším veľkonočným pokrmom sú na celom území vajíčka a z nich pripravené jedlá. Začiatkom 20. storočia sa pod vplyvom kresťanstva novým prvkom obradových jedál stalo pečenie jahňaťa. Na juhu stredného a západného Slovenska piekli v plechovej forme baránka zo zmesi žemlí, vajec a klobásy. Alebo do mliekom nasiaknutých žemlí spolu s vajcami pridali aj údené mäso a masu v pekáčoch zapekali na stratené kurča či pečku. Tradične v tento deň pečený sladký koláč z kysnutého cesta volali na východe paska, na Orave a v Liptove baba, na Ponitrí osúch, v Novohrade mrváň, v Tekove calta. V Honte piekli mrváne, makovníky a orechovníky. Starší rituál nietenia nového čistého jarného ohňa, ktorého uhlíky sa využívali na magické úkony, kresťanstvo nahradilo už v 8. storočí veľkonočným svätením ohňa. Kresťanský obrad, vykonávaný na Bielu sobotu, spojený s pálením zvyškov oleja z lámp pred kostolom sa ľudovo nazýval pálenie Judáša. S prvým zaznením zvonov (po ich rozviazaní pri spievaní gloria) sa spájalo umývanie a kúpanie v potokoch a studničkách, obchádzanie príbytkov s vodou na ochranu proti ohňu, ich zametanie na ochranu pred hmyzom a hlodavcami, trasenie ovocnými stromami, aby dobre rodili, mastenie pluhov, aby na poliach nerástla burina. Biela sobota bola šťastným dňom na siatie a sadenie. V Honte zvykli počas predpoludnia orať.