Kvetná nedeľa

posledná nedeľa pred veľkonočnými sviatkami. V tento deň počas omše kňaz modlitbami, kadidlom a svätenou vodou svätil rozvíjajúce sa vŕbové prúty (baburence, jabrátka, cícky, bahniatky, maňky, búziky, barky), ktoré si veriaci prinášali do kostola. Posvätené prúty, ktoré prípadne roznášali po domoch menšie deti alebo dievčatá, sa na celom Slovensku považovali za magické ochranné predmety. Pri búrke sa kládli do obloka či hádzali do ohňa. Využívali sa tiež v magických liečebných praktikách (napríklad na okurovanie boľavého hrdla), na šibanie dobytka pri prvom výhone a podobne. K úkonom realizovaným na Kvetnú nedeľu, ktoré mali podporiť príchod jari, patrilo symbolické vynášanie zimy a chorôb z obce mládežou. Tento zvyk sa v niektorých oblastiach zachoval do polovice 20. storočia. V Honte zhotovovali a vynášali z dediny figurínu Kyseľa a utopili ju v rieke. Na západnom Slovensku zvykli v tento deň dievčatá nosiť po dedine ozdobenú ratolesť (letečko, lesola, hájik, májik) a obchádzať s ňou domy. S predstavou, že spolu so zemou sa na jar všetko otvára, súvisel zvyk nosiť malé deti v tento deň do kostola, aby začali skoro hovoriť. V čase, keď sa na Kvetnú nedeľu v kostole čítali pašie, mali sa hľadačom odhaliť poklady zakopané v zemi. V tento deň najčastejšie konzumovali varené cestoviny a strukoviny, aby sa zabezpečila ich bohatá úroda.