vajce

škrupinou alebo kožovitým obalom chránená vaječná bunka vtákov a iných vajcorodých stavovcov. Súčasťou stravy boli vtáčie vajcia, získané zberom v prírode a chovom hydiny. Jedenie vaječných pokrmov malo aj symbolický význam (podanie praženice na znak súhlasu pri priezvedách) a obradový (pri prvej jarnej orbe, na Veľkú noc). Vajce bolo symbolom plodnosti, obnovenia a nepretržitosti života, dôležitým magickým prostriedkom. Podľa tradičnej predstavy aj kohút mohol zniesť vajce. Z neho sa však liahli nadprirodzené bytosti (drak, zmok). Vajce od čiernej sliepky, považované za ochranný prostriedok, kládli pod strechu, do hálky ako ochranu pred bleskom alebo ho hádzali do ohňa pri požiari spôsobenom bleskom. Takéto vajce bolo podľa tradičných predstáv potravou černokňažníka. Vajcia sa využívali v ľúbostnej mágii (na získanie chlapca urobilo dievča praženicu z vajec rozbitých na vlastnom chrbte), na zabezpečenie prosperity (pri prvom výhone pohladili dobytok vajcom, aby bol guľatý; škrupiny zakopali na jedno miesto, aby sa nerozbiehal), na ochranu ľudí, zvierat a majetku (jedenie vajec na Veľkonočnú nedeľu chránilo pred zlými duchmi), pri liečení (urieknutie odnímali šúchaním tela chorého vajcom) i v antikoncepcii (výdušky vajec zavesené na kútnej plachte mali zabrániť počatiu). Vajce bolo darom a obetinou na uzmierenie zlých síl a na získanie priazne mŕtvych. Na Veľkú noc malo vajce vo forme kraslíc i vaječných jedál úlohu symbolu znovuzrodenia. Vajce bolo prvkom zvykov pri narodení dieťaťa, zameraných na zachovanie jeho života, zabezpečenie zdravia, hladkej tváre, dobrého hlasu. Na Spiši a Ponitrí preto kládli vajce do prvého kúpeľa dieťaťa. Na Gemeri pri prvej návšteve dieťaťa obkrúžila hostiteľka jeho tvár vajcom, hovoriac: Také líčko, jak vajíčko!