spoluvlastníctvo

kolektívne vlastníctvo nehnuteľného majetku. Jeho rôzne formy vydržali aj niekoľko sto rokov, i po zrušení poddanstva, iné vznikali nanovo, hoci zväčša podľa starého vzoru. Majetok v spoluvlastníctve tvorili najčastejšie lesy, lúky a pasienky, niekde aj kameňolom, štrkoviská, píla, mlyn či právo lovu a rybolovu. Bol spravovaný podľa chotárnych podmienok; tzv. chotárne spoločenstvá umožňovali zosúladenie, a tým aj uľahčenie prác viacerých susedov. Chotárnymi spoločenstvami boli napríklad spolok bývalých urbarialistov, komposesorát zase predstavoval spoluvlastníctvo bývalého majetku šľachty a pasienkové spoločenstvá riešili problém nedostatku pasienkov pre hospodárske zvieratá vykupovaním lesov, ktoré kultivovaním menili na pasienky. Spoluvlastníctvo bolo ideálne, každý spoluvlastník mal rovnaké práva dotýkajúce sa jeho vlastníctva, s majetkom však bolo treba narábať tak, aby neboli poškodení ostatní. Okrem organizovaných foriem spoluvlastníctva existovali aj formy neorganizované. Boli výsledkom rozdelenia rodinného nedielu, pri ktorom nebolo možné rozdeliť nejakú časť, tá sa užívala spoločne, podiely boli ideálne.