deľba majetku

spôsob delenia rodinného vlastníctva, zánik pôvodného rodinného nedielu, vznik nového majetkového usporiadania. Zákon z roku 1655 obmedzil existenciu rodinných nedielov, v ktorých žili v pozícii gazdov vzdialenejší príbuzní v rovnakej generácii ako bratia, najširšiu rodinu pred rozdelením tvorila teda spravidla rodina nerozdelených starých otcov. Pred deľbou sa rodina snažila rozšíriť svoj nehnuteľný majetok zúrodňovaním dovtedy neobrábanej pôdy (lazy, kopanice) či prikúpením práv na užívanie ďalších usadlostí. Hoci Tripartitum (1514) zakotvuje reálnu deľbu medzi všetkých členov rodiny v jednej generácii – podľa kolien (nie podľa hláv, teda počtu členov rodiny), ktorí žili a pracovali na dedičnom majetku (tzv. reálnu deľbu), zemepanská prax ju približne od 18. storočia začala meniť. Kvôli hrozbe drobenia a zmenšovania sa usadlostí, ktoré sa stávali postupne hospodársky nevýnosnými, sa z deľby majetku nehnuteľného vylučujú ženy – dcéry. Napriek zrovnoprávneniu mužov a žien pri dedení podľa zákona z roku 1840 dcéry spravidla dedili len materinský majetok. K deľbe majetku dochádzalo zvyčajne po smrti otca a matky, diely určoval gazda, prípadne sa súrodenci dohodli či rozhodol žreb.