urbárska spoločnosť
(urbariát, urbárske spoločenstvo, spolok bývalých urbarialistov, urbársky spolok)
samosprávne spoločenstvo roľníkov s podielovým vlastníctvom na bývalých zemepanských majetkoch. Po zákonnom zjednotení vzťahov medzi poddanými a zemepánmi (urbárska regulácia 1767) sa v úradných dokumentoch poddaní a želiari nazývali urbárskymi poddanými a pôda v ich užívaní urbárskou pôdou. Zrušením poddanstva sa poddaní roľníci stali vlastníkmi urbárskej pôdy (ornej pôdy, lúk v extraviláne, pôdy v intraviláne). Čo sa týka lesov a pasienkov, poddaní v nich mali do zrušenia poddanstva iba úžitkové práva. Na základe urbárskeho patentu z r. 1853 sa urbárskym poddaným začali vydeľovať časti zemepanských lesov a pasienkov, a to vo výške od dvoch do dvanástich jutár na jednu urbársku usadlosť. V záujme zachovania lesov vyšla r. 1871 úprava, podľa ktorej ostali spoločným majetkom a v r. 1894 bola navrhnutá organizačná forma tohto majetku. Bývalej urbárskej obci sa odporúčalo, aby utvorila majoritný spolok. Spolky vznikli vo väčšine obcí na Slovensku, kde nedošlo k reálnemu rozdeleniu majetkov. Urbariát vlastnil obyčajne lesy, pasienky, príp. lúky, polia, často mal i spoločné staviská, napr. pastiereň, kolibu a plemenné zvieratá, obyčajne býka. Organizoval spoločné pasenie hospodárskych zvierat (pasienkový spolok), rozdeľovanie úžitkov lesa (lesný spolok) a i. Urbárske spoločnosti pôsobili na Slovensku do r. 1958, keď boli zákonom zrušené. Po r. 1989 sa s reštitúciou pôvodných vlastníckych práv zákonne znovu upravujú i práva na poľnohospodársku i lesnú pôdu a urbárske spoločnosti sa obnovujú ako pozemkové spoločenstvá pod rôznymi názvami (napr. urbárske pozemkové spoločenstvo, lesné spoločenstvo, urbárske lesné a pasienkové pozemkové spoločenstvo atď.).
samosprávne spoločenstvo roľníkov s podielovým vlastníctvom na bývalých zemepanských majetkoch. Po zákonnom zjednotení vzťahov medzi poddanými a zemepánmi (urbárska regulácia 1767) sa v úradných dokumentoch poddaní a želiari nazývali urbárskymi poddanými a pôda v ich užívaní urbárskou pôdou. Zrušením poddanstva sa poddaní roľníci stali vlastníkmi urbárskej pôdy (ornej pôdy, lúk v extraviláne, pôdy v intraviláne). Čo sa týka lesov a pasienkov, poddaní v nich mali do zrušenia poddanstva iba úžitkové práva. Na základe urbárskeho patentu z r. 1853 sa urbárskym poddaným začali vydeľovať časti zemepanských lesov a pasienkov, a to vo výške od dvoch do dvanástich jutár na jednu urbársku usadlosť. V záujme zachovania lesov vyšla r. 1871 úprava, podľa ktorej ostali spoločným majetkom a v r. 1894 bola navrhnutá organizačná forma tohto majetku. Bývalej urbárskej obci sa odporúčalo, aby utvorila majoritný spolok. Spolky vznikli vo väčšine obcí na Slovensku, kde nedošlo k reálnemu rozdeleniu majetkov. Urbariát vlastnil obyčajne lesy, pasienky, príp. lúky, polia, často mal i spoločné staviská, napr. pastiereň, kolibu a plemenné zvieratá, obyčajne býka. Organizoval spoločné pasenie hospodárskych zvierat (pasienkový spolok), rozdeľovanie úžitkov lesa (lesný spolok) a i. Urbárske spoločnosti pôsobili na Slovensku do r. 1958, keď boli zákonom zrušené. Po r. 1989 sa s reštitúciou pôvodných vlastníckych práv zákonne znovu upravujú i práva na poľnohospodársku i lesnú pôdu a urbárske spoločnosti sa obnovujú ako pozemkové spoločenstvá pod rôznymi názvami (napr. urbárske pozemkové spoločenstvo, lesné spoločenstvo, urbárske lesné a pasienkové pozemkové spoločenstvo atď.).