maska

plastické zobrazenie tváre alebo hlavy ľudskej, zvieracej, mytologickej či démonickej bytosti. Ak je doplnená kostýmom zahaľujúcim postavu, označuje sa ako maškara. Doklady o maskách sú z mladšieho paleolitu a neolitu v spojitosti s lovom a náboženskými obradmi, neskôr s pohrebom, od staroveku sú doložené divadelné a komediálne masky. Na Slovensku sa využívali v období okolo zimného slnovratu ako ochrana pred pôsobením zlých síl, v novoročí a na fašiangy so zámerom privodiť prosperitu, poistiť úrodu, plodnosť hospodárskych zvierat aj ľudí. Masky môžu byť zvieracie (turoň, koza, koník) a ľudské, niektoré majú zvieracie i ľudské črty (čert). Zábavné masky sa používali na svadbách, priadkach, zabíjačkách a vo fašiangových hrách. Masky vo vianočných obchôdzkach a v hre o svätej Dorote umožňovali divadelnú premenu. Obradové masky mlčali, mali démonický vzhľad, zhotovené boli z matérie magického významu (slama, kožušina), alebo takýto predmet niesli (bábka dieťaťa, ražeň). Vykonávali magický úkon (skákanie, pováľanie sa, erotické gestá), alebo sa magický účinok dosiahol kontaktom s nimi (pri tanci, obdarúvaní). Najrozšírenejšie boli masky slamené a z obrátenej kožušiny – medveď a dedo (namiesto kukly máva aj kožušinovú náličnicu, alebo je začiernená a dotvorená konopnými fúzami). Komediálne postavy dedov, báb, žien s chlapom v koši na chrbte, preobliekanie mužov za ženy a naopak, za prespanky s deťmi, ľahké alebo hrubé ženy či za svadobný pár často využívali erotickú symboliku. Strašidelné masky, ktoré v zmysle ochrannej mágie mali mať odpudzujúci vzhľad, zobrazovali väčšinou démonické bytosti. Masky sa dnes používajú vo fašiangových sprievodoch a na maškarných báloch. V prostredí obyvateľov evanjelického augsburského vyznania sa masky nevyskytujú, táto cirkev ich jednoznačne zakazovala.