Lucia
(13. december)
svätica, mučeníčka, žila v 3. storočí v Syrakúzach na Sicílii. Podľa legendy očami očarila istého mládenca, a aby neupadol do pokušenia, vylúpila a poslala mu ich v miske. Na zobrazeniach drží v ruke misku s očami, má dýku a ranu v hrudi, svetielka okolo nej označujú božskú múdrosť. Jej deň bol do prijatia gregoriánskeho kalendára (1582) najkratším v roku. Podľa povier v ňom vrcholila činnosť zlých síl sídliacich v tme, bol najväčším stridžím dňom a Lucia najväčšou bosorkou. V starších predstavách bola ochrankyňou pradenia a priadok, s čím súvisel zákaz priasť a šiť. Verilo sa, že bosorky o polnoci mútia pod mostami mlieko, preto nesmela na dvor vstúpiť cudzia žena, nesmelo sa nič požičať ani vrátiť; do začiatku 20. storočia sa na dvere domov a hospodárskych budov kreslili kolomažou, neskôr cesnakom luciine kríže; zlé sily sa zaháňali hlukom v obci a na krížnych cestách. Okrem východného Slovenska boli rozšírené obchôdzky maskovaných Luciek: ženy v bielych šatách, plachtách, s tvárami obielenými múkou vchádzali vo dvojici či štvorici do domov, ometali steny a kúty husím krídlom či štetkou, zväčša mlčali, nedostávali dary. V Lendaku členom rodiny vložili do úst cesnak, ometali a zariekali: Nech vám idze šicka psota, nech vam idze šicka bida von, von, von! Obchôdzky prešli postupne do repertoáru mládeže a prevládla ich zábavná funkcia. Na väzbu dňa so slnovratom poukazujú úkony, veštby a predpovede zamerané na úrodu, počasie a osobný život robené od 13. do 24. decembra. Do súčasnosti sa miestami uchováva chodenie Luciek (najmä západné a severozápadné Slovensko) a veštby vydaja (varenie halušiek, liatie olova) ako zábava v dievčenských kolektívoch (v internátoch).
svätica, mučeníčka, žila v 3. storočí v Syrakúzach na Sicílii. Podľa legendy očami očarila istého mládenca, a aby neupadol do pokušenia, vylúpila a poslala mu ich v miske. Na zobrazeniach drží v ruke misku s očami, má dýku a ranu v hrudi, svetielka okolo nej označujú božskú múdrosť. Jej deň bol do prijatia gregoriánskeho kalendára (1582) najkratším v roku. Podľa povier v ňom vrcholila činnosť zlých síl sídliacich v tme, bol najväčším stridžím dňom a Lucia najväčšou bosorkou. V starších predstavách bola ochrankyňou pradenia a priadok, s čím súvisel zákaz priasť a šiť. Verilo sa, že bosorky o polnoci mútia pod mostami mlieko, preto nesmela na dvor vstúpiť cudzia žena, nesmelo sa nič požičať ani vrátiť; do začiatku 20. storočia sa na dvere domov a hospodárskych budov kreslili kolomažou, neskôr cesnakom luciine kríže; zlé sily sa zaháňali hlukom v obci a na krížnych cestách. Okrem východného Slovenska boli rozšírené obchôdzky maskovaných Luciek: ženy v bielych šatách, plachtách, s tvárami obielenými múkou vchádzali vo dvojici či štvorici do domov, ometali steny a kúty husím krídlom či štetkou, zväčša mlčali, nedostávali dary. V Lendaku členom rodiny vložili do úst cesnak, ometali a zariekali: Nech vám idze šicka psota, nech vam idze šicka bida von, von, von! Obchôdzky prešli postupne do repertoáru mládeže a prevládla ich zábavná funkcia. Na väzbu dňa so slnovratom poukazujú úkony, veštby a predpovede zamerané na úrodu, počasie a osobný život robené od 13. do 24. decembra. Do súčasnosti sa miestami uchováva chodenie Luciek (najmä západné a severozápadné Slovensko) a veštby vydaja (varenie halušiek, liatie olova) ako zábava v dievčenských kolektívoch (v internátoch).