vodník
(vodnár, vodný chlap, vodný muž, vodný tatenko, topelec, utopjelec, hastrman)
démonická bytosť ľudského vzhľadu; prírodný duch vodného živlu. V poverových predstavách jednotlivých regiónov Slovenska mal diferencovanú podobu. V Liptove mu kvapkala z klobúka a košele voda, na Kysuciach si ho predstavovali ako starého chlapa so zelenými vlasmi a mútnymi očami, miestami i so šupinami, ktorému z malíčka ľavej ruky kvapká voda, na Orave to bol chlap obrastený dlhými strapatými chlpmi, ktoré si sušil na skalách. Pôvod sa odvodzoval z duší ľudí, ktorí zahynuli utopením. Vo vzťahu k ľuďom sa prejavoval ako zlá, škodlivá bytosť: sťahoval neopatrných pod vodu, topil a ich duše väznil v hrnčekoch vo svojom vodnom obydlí. Ochranu pred ním zabezpečoval cesnak alebo rastliny posvätené na Kvetnú nedeľu. V ľudovej próze je rozšírený motív, ako vodník chodieval medzi ľudí na jarmoky a zábavy, ale aj na vohľady, pretože si ženu často vyberal medzi ľuďmi.
démonická bytosť ľudského vzhľadu; prírodný duch vodného živlu. V poverových predstavách jednotlivých regiónov Slovenska mal diferencovanú podobu. V Liptove mu kvapkala z klobúka a košele voda, na Kysuciach si ho predstavovali ako starého chlapa so zelenými vlasmi a mútnymi očami, miestami i so šupinami, ktorému z malíčka ľavej ruky kvapká voda, na Orave to bol chlap obrastený dlhými strapatými chlpmi, ktoré si sušil na skalách. Pôvod sa odvodzoval z duší ľudí, ktorí zahynuli utopením. Vo vzťahu k ľuďom sa prejavoval ako zlá, škodlivá bytosť: sťahoval neopatrných pod vodu, topil a ich duše väznil v hrnčekoch vo svojom vodnom obydlí. Ochranu pred ním zabezpečoval cesnak alebo rastliny posvätené na Kvetnú nedeľu. V ľudovej próze je rozšírený motív, ako vodník chodieval medzi ľudí na jarmoky a zábavy, ale aj na vohľady, pretože si ženu často vyberal medzi ľuďmi.