černokňažník

černokňažník

černokňažník 469 681 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

černokňažník

(čarnoknižník, černokrižník, chmurnik, planetnik, veterník)
mužská démonická bytosť, ktorá podľa poverových predstáv riadila a ovládala prírodné živly a ovplyvňovala počasie. Najčastejšie mal podobu čierneho mnícha v dlhom rúchu, ktorá sa zachovala aj v rozprávkach. V oblasti Kysúc a Trenčína ho nazývali černokrižník a popisovali ho ako mladého chudého človeka s krížom cez nos a širokým klobúkom. Na Zamagurí a na Spiši bol známy ako planetnik, chmurnik, chmarnik a mal vzhľad chudého muža v dlhom dotrhanom plášti. Jedol len vajcia od čiernej sliepky a pil mlieko iba od čiernej kravy alebo kozy. Dom, v ktorom ho takto obdarovali, bol chránený pred bleskom a pomstil sa tým, ktorí ho odmietli počastovať, alebo ho oklamali. Lietal v oblakoch na drakovi (šarkanovi), s pomocou ktorého ovládal ťažké mraky, zmrazoval vodu a vyvolával búrku a krupobitie. Úcta k démonom vetra a oblačným javom je všeobecne rozšírená a siaha do najstarších období. V poverových poviedkach vie černokňažník okrem lietania v povetrí a čarovania tiež hľadať poklady a vzácne rudy v zemi.

Kresba znázorňujúca sediacu postavu černokňažníka v čiernom rúchu a klobúku, číta knihu. Pred ním dve stojace postavy.
Černokňažník v ilustrácii k rovnomennej rozprávke v zbierke P. Dobšinského. Prevzaté z Dobšinský, P.: Prostonárodné slovenské povesti. Bratislava 1958, 212

AutorTatiana Cibulová

Literatúra

Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Chrestomatia. Bratislava 1959.
Socháň, P.: Čo si slovenský ľud o vetre rozpráva. Rozličné druhy vetrov. In: Kalendár Slovenskej ligy, roč. 9, 1934, 99-108.
Kiliánová, G.: Ľudová próza. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 294.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only