strigahttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/striga.jpg460630Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
striga
(bosorka, ježibaba, čarodejnica)
polodémonická bytosť, ktorá sa v ľudových predstavách vyznačovala nadprirodzenými vlastnosťami a schopnosťami škodiť svojmu okoliu. Z územia Slovenska sa predstavy o schopnostiach stríg zachovali v záznamoch čarodejníckych procesov, v poverových predstavách a v slovesnosti. Striga v podobe živého človeka využívala od diabla získané danosti na negatívne pôsobenie voči majetku i zdraviu ľudí, medzi ktorými žila. Mohlo sa ňou stať mladé dievča či starena; nadprirodzené schopnosti mohla mať tak vrodené, ako aj získané, alebo ich vôbec nemala, ale používala prostriedky so škodlivou magickou silou. Strigy mohli privolať búrku, ľadovec, ničiť úrodu, majetok, pripravovať ľudí i zvieratá o zdravie, ba aj o život, vyvolávať duchov, veštiť a ovplyvňovať budúcnosť, odoberať alebo kaziť kravám mlieko a spôsobovať porobenie. Premenené na zvieratá (mačka, ropucha, sova) prenikali nepozorovane na miesta, kde chceli škodiť. Po namazaní čarodejnými masťami a šťavami mali získať schopnosť lietať vzduchom, najmä za temných nocí zimného a letného slnovratu a na začiatku jari, keď sa konali ich zhromaždenia (sabat čarodejníc). Na vode sa nepotopili, v hrobe ich telo nehnilo. Na ochranu proti nim sa používali magické rastliny, ochranné znaky a predmety (kruh, kríž, cesnak, mak, vŕbové, hlohové a šípkové prúty, ostré železné predmety) a hluk. Na Slovensku bola všeobecne rozšírená i predstava o možnosti rozpoznať strigy prostredníctvom predmetov zhotovených a použitých v predpísanom čase (luciový stolček, cedidlo). S predstavami o strigách súviseli i predstavy o bohyniach, ľudových vedomkyniach a ránhojičkách, ktoré na rozdiel od stríg používali svoje schopnosti na ľuďom prospešné ciele. Látky o strigách sú na Slovensku bohato zastúpené v ústnej ľudovej slovesnosti.
Ježibaba na metle. Ilustrácia Ľ. Fullu k rozprávke Šurienka a Atalienka v zbierke rozprávok P. Dobšinského. Prevzaté z: Slovenské pohádky. Bratislava 1961
Ježibaba na metle. Ilustrácia Ľ. Fullu k rozprávke Šurienka a Atalienka v zbierke rozprávok P. Dobšinského. Prevzaté z: Slovenské pohádky. Bratislava 1961
Horváthová, E.: Názory, představy a zvyky slovenského lidu. In: Československá vlastivěda III. Praha 1968, 555-589. Máchal, H.: Nákres slovanského bájesloví. Praha 1891. Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol.: Ľud Hornádskej doliny. Košice 1989, 281-285.
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.