lov

chytanie a usmrcovanie divo žijúcich zvierat na získanie obživy. Tradičným formám lovu sa venovali najmä pastieri, furmani, drevorubači a uhliari. Lovili rôzne druhy zvierat, alebo sa špecializovali (kunári, vtáčnici, potkaniari, rybári). Základom samolovu bolo kladenie pascí a vyčkávanie zvierat na miestach, ktorými prechádzali, na ktorých sa zhromažďovali alebo skrývali. Lovec ich vábil na návnadu (újesť), nastrčením živého zvieraťa (napr. šovka – výr na vábenie dravcov), napodobňovaním ich hlasu (i hlasu zvierat, ktorými sa živili) ústami, pískaním na listy tráv a nástrojmi – vábničkami. Praktizovalo sa vyhľadávanie zveri sliedením, naháňaním, štvaním, plašenie hlukom, dymom (durenie jazveca, líšky zo skrýše), vykopávanie alebo vylievanie z úkrytov. Ryby, žaby, raky, mláďatá divých kačíc, sŕn i diviakov lovili bez použitia nástrojov. Chytanie na lep sa používalo vo vtáčnictve; na chytanie hadov slúžila rozštiepená palica, ktorou hada zacvikli za hlavou. Vlky, zajace, líšky i vtáky sa chytali do sietí. Zver sa po dostatočnom priblížení alebo chytení ubíjala kameňmi, palicami, kyjakmi, sekerami alebo valaškami. Ryby, kožušinová zver a vtáky sa lovili aj trávením a hlušením. Pri love sa používali aj strelné zbrane – luk a od začiatku 15. storočia puška. K lovu sa viazali zvyky, najmä magické zákazy, ktoré mali zabezpečiť jeho úspešnosť.