luk

luk

luk 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

luk

  1. mechanická zbraň, využívajúca na vymrštenie strely tetivu, napnutú medzi pružnými ramenami lučisťa. Ako lovecká a bojová zbraň sa používal na území Slovenska už v dobe bronzovej; od 13. storočia ho začala nahrádzať kuša. Vo vidieckom prostredí bolo používanie luku spojené s výkonom služieb kráľovských lovcov alebo valachov, poverených v 15. storočí na Orave strážením pohraničných ciest. Strelenie šípu (vzdialenosť, ktorú preletí šíp vystrelený z luku dospelým mužom) bolo dĺžkovou mierou (asi 160–170 m a násobky). Používala sa pri vytyčovaní pozemkov i vodných plôch. V 16. storočí sa prestala oficiálne používať (nahradila ju miera strelenie z pušky), no lúčenie sa v tradičnej metrológii používalo ešte niekoľko storočí;
  2. (slák, bičík, batoh) – nástroj používaný na pohon potaku (zariadenie na navíjanie cievok pri snovaní a tkaní) alebo jednoduchej tokárne na výrobu vretien, píšťaliek, nazývanej striga. Tetiva luku obopínala slučkou os alebo obrábaný kus dreva, ktorých otáčanie sa docielilo pohybovaním luku vpred a vzad. Týmto spôsobom sa roznecoval aj živý oheň;
  3. (slák, sláčik) – nástroj na rozochvievanie strún strunozvučných hudobných nástrojov.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Húčšava, A.: Poľnohospodárske miery na Slovensku. Bratislava 1972.
Kadlec, K.: Valaši a valašské právo. Praha 1916.
Ožďani, O.: Dávnoveké zbrane na Slovensku. Bratislava, 1983.
Petráň, J. a kol.: Dějiny hmotné kultury I (2). Praha 1985.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only