pytliactvo

pytliactvo

pytliactvo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

pytliactvo

(rapšictvo)
nedovolené chytanie a zabíjanie zvierat. Od 11. storočia začalo na území Slovenska obmedzovanie lovu a jeho právo sa spájalo s vlastníctvom pôdy. Za pytliakov boli považovaní príslušníci spoločenských vrstiev, ktorí sa zaoberali lovom, hoci nevlastnili pôdu. Táto činnosť, v národopise označovaná ako ľudové poľovníctvo, bola vždy prísne postihovaná. A to aj vtedy, ak poddaný zabil zviera v sebaobrane alebo pri ochrane svojho majetku. Pytliaci (rapšici, raušici) sa pred lovom niekedy maskovali (natieranie tváre sadzami, preobliekanie sa), aby ich nikto nepoznal. Lovili na odľahlých miestach, často v noci, alebo ak nebol v revíri hájnik. Pri love používali pasce i strelné zbrane, často vlastnej výroby. Zabité zviera rozrezané na kusy odnášali vo vreciach, kapsách, príp. v druhom ulovenom zvierati. Zver ulovenú cez deň zarúbali (ukryli do čečiny) a v noci odniesli.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Bednárik, R.: Ľudové poľovníctvo na Slovensku. Martin 1943.
Botík, J.: Poľovníctvo. In: Horehronie I., Bratislava 1969, 212-228.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only