vábnička

vzduchozvučný nástroj. Je zdrojom rôznych zvukov, ktoré slúžia na napodobenie hlasu zvierat. Vábničkou môže byť prirodzený materiál, alebo je špeciálne zhotoveným nástrojom. Môže to byť steblo trávy, obilia, list alebo kus kôry, ktorý sa zakliesni medzi palce alebo medzi ukazovák a stredný prst, fúkaním na ich hranu sa rozkmitajú. Takýto materiál sa vkladá aj medzi dve drievka alebo do rozštiepeného drievka. Označujú sa ako páskové voľné alebo rámové vzduchozvučné nástroje. Na to isté sa môže použiť aj tenký papier. Napodobňujú spev vtákov, dravcov, pískanie myší, mňaukanie mačky alebo mladých psíčkov. Slúžia k detským hrám, poľovníkom a vtáčnikom. Na podobné účely sa používa aj krátka vtáčia kosť otvorená na oboch koncoch, so stredovým oblôčkom, na ktorý sa usmerňuje vzduchový prúd do ľahko ohnutej píšťaly. Je bez dierok alebo má jednu hmatovú dierku. Poľovníci vábia jej zvukom jarabice, srnky, líšky a vtákov. Iný nástroj vytvoria poľovníci tým spôsobom, že natiahnu nad otvoreným dreveným valčekom (vysokým 6 – 8 cm) blanu z mechúra ošípanej. Doň zauzlia konopný motúz, ktorý natrú živicou alebo kolofóniou. Nad blanou nárazovo trú motúz dvomi prstami, čím vzniká klopotavý, lúskavý zvuk, ktorým lákajú ukrytých hlucháňov. K vábcom patria aj revnice, ktoré využívajú poľovníci v dobe ruje na prilákanie jeleňa.