liečebné prostriedky

prostriedky na obnovenie zdravia. V tradičnom liečení sa používali na základe praktických racionálnych skúseností i podľa iracionálnych predstáv o ich pôsobení. Výber prostriedkov (živočíšnych, rastlinných a nerastných), liečiv, závisel od príčiny choroby a použitých liečebných praktík. Mnohé boli aj prostriedkami na ochranu zdravia. Viera v magickú silu sa okrem nich vzťahovala aj na predmety získané, pripravené a použité podľa magických princípov: napríklad odvar na kúpanie pri priesti varili v prvom hrnci od hrnčiara-prvorodenca, papuča na okurovanie zvierat pri urieknutí musela byť od Rómky. Pri liečebných praktikách sa používali aj sväteniny (voda, krieda, kúsok kňazskej štóly). Magické prostriedky mali pôsobiť na chorobu v negatívnom zmysle (vlastný výkal na lišaj a podobne). Najväčšiu zložku liečebných prostriedkov tvorili liečivé rastliny. Zo živočíšnych liečiv sa používal bravčový, hadí, líščí, psí, jazvečí, medvedí tuk samostatne i ako základ hojivých mastí, živé a mŕtve zvieratá, ich kosti, mäso, krv, koža, vajcia, med, mlieko a podobne. Špeciálne použitie mali ľudské a zvieracie výkaly. Použitie nerastných liečebných prostriedkov vychádzalo z viery v očistnú silu vody, zeme (napríklad po údere bleskom zakopali človeka do hliny, aby blesk vytiahla) i z racionálnych názorov. Liečivá pripravoval zväčša sám liečiteľ alebo suroviny získaval od iných osôb, v lekárni, od olejkárov. Ich sortiment obsahoval 20–40 druhov liečiv, najmä oleje (balzam), masti (najmä z jazvečieho a medvedieho sadla), kamenné mlieko (rozriedený prach z kvapľov) a iné. Aby pôsobili, nesmeli sa podľa tradičných názorov klásť na stôl a nesmelo sa za ne ďakovať.