čemer
(ochvat)
podľa tradičných názorov choroba spôsobená skazenou, v nadmernom množstve alebo s chuťou skonzumovanou potravou. Prejavmi čemeru boli opuchliny na chrbte alebo zápästí, nevoľnosť žalúdka, malátnosť spôsobená hrčkami zhustnutej krvi. V 18. storočí čemer, nazývaný uhorská choroba, považovala za ochorenie aj odborná medicína. Bratislavský mestský lekár Ján Teofil Windisch (1689 – 1723) v práci De languore Pannonico propagoval pri jeho liečení aj praktiky ľudovej medicíny. Najrozšírenejším postupom liečenia bolo roztieranie čemeru – masáž pliec, krku alebo zápästia. Pri pupkovom čemeri položili na brucho podložku s horiacou kúdeľou alebo sviečkou. Prikryli ju hrncom, do ktorého po vyhorení vzduchu podtlak vtiahol kožu, čím ju premasíroval (suché prikladanie baniek). Čemer u dobytka liečili napríklad umývaním odvarom z ochvatnej zeliny (krtičník), zariekaním.
podľa tradičných názorov choroba spôsobená skazenou, v nadmernom množstve alebo s chuťou skonzumovanou potravou. Prejavmi čemeru boli opuchliny na chrbte alebo zápästí, nevoľnosť žalúdka, malátnosť spôsobená hrčkami zhustnutej krvi. V 18. storočí čemer, nazývaný uhorská choroba, považovala za ochorenie aj odborná medicína. Bratislavský mestský lekár Ján Teofil Windisch (1689 – 1723) v práci De languore Pannonico propagoval pri jeho liečení aj praktiky ľudovej medicíny. Najrozšírenejším postupom liečenia bolo roztieranie čemeru – masáž pliec, krku alebo zápästia. Pri pupkovom čemeri položili na brucho podložku s horiacou kúdeľou alebo sviečkou. Prikryli ju hrncom, do ktorého po vyhorení vzduchu podtlak vtiahol kožu, čím ju premasíroval (suché prikladanie baniek). Čemer u dobytka liečili napríklad umývaním odvarom z ochvatnej zeliny (krtičník), zariekaním.