zelinkár

(zelinkárka)
osoba zaoberajúca sa zberom, spracovaním, použitím alebo aj predajom liečivých rastlín. Mala viac znalostí, skúseností o liečivých rastlinách než iní členovia spoločenstva obce. Zelinkárstvu sa venovali najmä staršie ženy, hoci na zber niektorých rastlín sa špecializovali muži – bačovia, pastieri pri liečení dobytka a podobne. Zelinkárkou nazývali aj osobu, ktorá napríklad na rozdiel od žien prikladajúcich pijavice, zariekajúcich choroby či mužov naprávajúcich končatiny používala na liečenie najmä rastliny. Na zber koreňov sa špecializovali korenár, korenárka. Pomenovanie bolo aj synonymom názvu zelinkár. U časti zelinkárov prevládal nad liečením predaj na trhoch alebo podomovým obchodom. Znalosti o rastlinách sa odovzdávali ústne, prakticky i v rukopisných receptároch. V Turci a na Spiši získavali zelinkári vedomosti aj z kláštorov, pre ktoré zbierali liečivé rastliny.