výkal

výkal

výkal 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

výkal

pevný i tekutý výlučok tráviacej a močovej sústavy človeka, zvieraťa – stolica a moč. Výkalmi, zmiešanými s podstielkou (hnoj) i bez nej (trus sliepok pri pestovaní konopy), sa hnojila pôda. Z pohľadu mágie bol človek so svojím výkalom (svojincom) spojený i po jeho vylúčení. Tak bolo možné človeku uškodiť (porobiť) manipuláciou s jeho ukradnutým výkalom. Na základe predstavy, že výkal (hovno, cicholežajka) je pre nadprirodzené sily odpudivý, bol prvkom magických liečebných a ochranných úkonov. Na telo priložený svojinec i detský výkal odháňal lišaj, svrab, moru. Pôsobil i vo forme slova: v Gemeri pri liečení jačmeňa v oku zariekaním chorý vravel: Mám v oku jačmeň. Iná osoba odvetila: Hovno, nie jačmeň! Na mieste činu zanechaný výkal mal chrániť zlodeja pred odhalením. Racionálne bola vnímaná liečba hnisavých rán a popálenín priložením trusu koňa, pitie odvaru z trusu vrabcov pri bolesti brucha a iné.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Čajánková, E.: Liečenie. In: Banícka dedina Žakarovce. Bratislava 1956, 483-487.
Jakubíková, K.: Ľudové liečenie. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zostavil J. Podolák. Košice 1972, 263-269.
Palkovič, K.: Rukopisná knižka o liečení domácich zvierat z 18. storočia. In: Slovenský národopis, roč. 14, 1966, 327-338.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only